Bol pri Marekovi Hamšíkovi takmer desať rokov. Trénoval ho od malička, už od šiestich rokov, hneď ako prišiel na nábor do banskobystrického klubu Jupie. A sprevádzal ho až do odchodu, keď ako 15-ročný putoval do bratislavského Slovana.
Ivan Štulajter dobre vedel, kde sa skrýva výnimočnosť Mareka Hamšíka už v najmladšom veku. „Veľmi rád mal loptu, veľmi dobre ju ovládal. V tom čase zväčša kopal pravou nohou, ale učil sa i ľavou. Vo vedení lopty patril od malička k najlepším. Mal veľmi dobré periférne videnie, rovnako tak prihrávku. Postupne sa vyvíjal až do super štádia,“ podotkol prvý a najdlhšie pôsobiaci Marekov kouč, pričom prezradil aj jednu príhodu, ktorá mu utkvela v pamäti:
„Možno si to nebude Marek ani pamätať, ale keď mal asi 13 rokov a hrali sme o postup do prvej ligy, tak mal kopať penaltu. Učil som ho to pred tým, bol som stopercentne presvedčený, že pôjde. Avšak keď prišlo na lámanie chleba, povedal mi: ,Tréner, ja nejdem.´ Odvtedy to určite neurobil, ale musel ísť iný hráč kopať. Nemohol som ho vytrestať, keď sa tak rozhodol. Penalty za mlada veľmi nekopal. To tiež musí mať hráč v sebe, ale potom už v dospelom veku kopal penalty bez problémov, aj v reprezentácii, len od malička nebol s tým nejako vžitý.“
Hral aj futsal
Ivan Štulajter v súčasnosti trénuje v Hamšíkovej akadémii výber do 19 rokov. Na Mareka spomína iba v dobrom. Prezradil nám, že po tréningoch si ešte pol hodinu aj hodinu zakopal so skupinou ďalších rovesníkov na bránku a chodil aj do športovej haly na Štiavničkách na futsal, kde si taktiež kopal do lopty aj dve hodiny. „Bola tu výborná partia chalanov, navzájom sa ťahali,“ dodal.
