Nela Lopušanová (16) od leta minulého roka študuje a hrá hokej v americkom Rochestri na strednej škole Bishop Kearney.
Odísť v 15 rokoch do neznámeho sveta nie je jednoduché. Súdiac podľa Neliných vyjadrení to zvládla a zvláda bez problémov. Prekvapilo vás to?
S: - Nela bola odmalička samostatná vo všetkom. Tým, že je veľmi cieľavedomá a ide si za tým, čo má vysnívané v hlave, nemala väčší problém ani v tejto situácii. Akurát na začiatku sa musela popasovať s angličtinou v škole, ale to je o zvyku.
J: - Mala šťastie, že prišla do prostredia, v ktorom sa jej každý venuje. Je tam spolu s ostatnými dievčatami od rána do večera. Niektorí športovci, keď išli do USA či Kanady, bývali v internáte, no každý býval niekde inde a museli sa starať sami o seba. Nela to má v tomto jednoduchšie. Keď bol nejaký problém, vždy sa tam mala a má na koho obrátiť.
Čomu Nela vďačí za to, že je mentálne taká vyspelá?
S: - Ona sa taká asi narodila. (smiech) Päť rokov bola len v chlapčenskom kolektíve, tam musela bojovať. Možno teda aj chlapci v kolektíve ju v tomto posunuli, že je na svoj vek vyspelá.
J: - Odmalička sme ju k tomu viedli, v rodine sme viacerí takí cieľavedomí. Keď niečo chceme, tak sa snažíme ísť si za tým. Nela je cieľavedomá aj mierne tvrdohlavá. My sme ju vychovávali s tým, že keď si je vedomá svojich kvalít, nech to dá najavo, nech sa neskrýva ako väčšina Slovákov.
Ani pre rodiča určite nie je jednoduché mať 15-ročné dieťa na druhom konci sveta. Ako to zvládate?
S: - Keď prišli prvé ponuky, povedali sme si - wau. Nela vtedy mala len štrnásť rokov, takže sme sa zamýšľali, či bude správne, aby išla sama do sveta. Potom sme si to nechali uležať v hlave a povedali sme si, že Nela sa odmalička vo svete nestratila. Keďže ju poznáme a vieme, aká je, verili sme, že to zvládne. Tým, že je doba mobilov a počítačov, sme s ňou v dennom kontakte.
