Skvelé hokejové divadlo na záver kariéry! Vypredaný Zimný štadión Pavla Demitru v Trenčíne vzdal v piatok podvečer hold hokejovej legende Mariánovi Hossovi (44).
Aké sú vaše dojmy z rozlúčkového zápasu?
- Bolo to dojímavé. Som typ človeka, ktorý sa len tak ľahko nerozplače, ale teraz som mal v niektorých momentoch môjho príhovoru čo robiť, aby som pokračoval... Som rád, že som to zvládol, atmosféra na štadióne bola vynikajúca a verím, že všetci ľudia si moju rozlúčku užili. Bola to naozaj zábava a budem si to do smrti pamätať. Ďakujem všetkých chalanom, ktorí prijali pozvanie a prišli do Trenčína.
Takto ste si bodku za úspešnou kariérou vysnívali?
- Musím sa priznať, že najskôr som vôbec neplánoval žiadny rozlúčkový duel. Bol to agent Peter Neveriš, ktorý prišiel s touto myšlienkou a postupne sa mi to zapáčilo. Keď už sme sa na to dali, tak sme to chceli urobiť poriadne. Začali sme s malou dušičkou, ale tie skvelé hokejové mená sa postupne nabaľovali. Až 80 percent hráčov, čo som oslovil, prikývlo a to pre mňa veľmi veľa znamená.
Strelili ste aj nejaké góly. Boli posledné alebo sa v budúcnosti ešte chystáte na ľad?
- Ja na ľad vôbec nechodím a ani už po tom netúžim. Teraz, pred rozlúčkou, som bol dva-trikrát na ľade, aby som sa trošku dostal do tempa. Bolo však vidno, že človek to ešte nezabudol a ako som už povedal, prioritou bolo, aby som si tento zápas užil a to sa aj podarilo.
Čo budete teraz robiť na športovom dôchodku?
- Všetci dobre vedia, že mám rodinnú firmu, ktorej sa naplno venujem. A, samozrejme, mojej rodine, mám tri dcérky, takže som dosť zaneprázdnený.
Hovorilo sa aj o nejakej spolupráci s klubom Chicago. V akej to je fáze?
- Už 21. augusta odlietam na niekoľko dní do Chicaga, kde máme jednu spoločnú akciu a uvidíme, ako sa posunieme aj v tomto smere. Určite nepôjde o prácu na plný úväzok, pretože chcem zostať na Slovensku. Mám určité predstavy, ale nechcem dopredu predbiehať.
Aj ste pozvaným hráčom ukázali mesto Trenčín?
- Áno. Od prvého momentu boli z Trenčína unesení a aj z celej organizácie akcie. Ja som sa ich nič nepýtal, chalani ma sami zasypávali otázkami, že nečakali taký ošiaľ, čo ma teší. Aj sme si super zaspomínali na rôzne vtipné príhody či už z Detroitu, Ottawy a najmä z Chicaga, kde som najdlhšie pôsobil.
Ťažký telefonát so Sharpom
Pôvodne mal na rozlúčkovú akciu do Trenčína doraziť aj bývalý spoluhráč z Chicaga - útočník Patrick Sharp, ale napokon v Trenčíne chýbal. „Patrick sa na moju rozlúčku veľmi tešil. Bol už v lietadle na ceste na Slovensko, ale žiaľ dozvedel sa veľmi smutnú udalosť. Zomrel mu brat a išiel naspäť domov. Volal som s ním, plakal, bol to ťažký telefonát. Zápas sme si užili aj za neho a držíme mu palce v týchto ťažkých chvíľach,“ doplnil Hossa.
