Pamätá si bránky s plachtami či vrecami namiesto sietí, zatečené a chladné haly. V decembri si Slovenka Zuzana Kandriková (29) zachytá za francúzsku florbalovú reprezentáciu na majstrovstvách sveta.
Pri historicky prvom víťazstve trikolóry na kvalifikačnom fóre vychytala čisté konto proti Maďarkám. Duel na turnaji zóny EUR4 v talianskom Lignane Sabbiadoro sa skončil neflorbalovo striedmo 1:0.
„Rozhodlo zlé vyhodenie loptičky súperovou brankárkou. Aj taký je občas šport...“ glosuje Zuzana Kandriková, ktorá pri shutoute zlikvidovala 34 striel. „Les Bleus“ okrem toho aj remizovali s Taliankami 2:2 a napokon obsadili miestenkovú tretiu pozíciu za Češkami (0:27) a Poľkami (2:14).
„Je to absolútne úžasné, hoci ten premiérový postup akejkoľvek francúzskej florbalovej reprezentácie na vrcholné podujatie asi vnímam menej intenzívne ako baby, ktoré si odžili predchádzajúce tri kvalifikačné cykly vrátane 61 gólov od Švédok,“ upozorňuje Žužu.
„Tých 27 gólov od Češiek sa mi dosť ťažko trávi, ale Talianky inkasovali ešte o dva viac a Maďarky o štyri,“ hovorí o prvej osobnej skúsenosti proti niektorému z tímov stabilnej svetovej TOP 4. Okruh dotvárajú – aj u mužov – Švédsko, Fínsko a Švajčiarsko.
Na šampionát v Singapure postúpili aj Slovenky, ktoré predvlani vo švédskej Uppsale obsadili šieste miesto. Na MS 2017 v Bratislave dokonca skončili piate.
„Neviem objektívne posúdiť, či sa francúzska reprezentácia oproti minulosti zlepšila. Káder sa dosť obmenil. Ak aj nie je silnejší, možno sa v kvalifikácii pozitívne prejavilo, že nové baby na tom boli mentálne lepšie – nenastupovali zlomené spomienkou na prehry aj o spomenutých 61 gólov,“ odhaduje Košičanka, ktorej 18. mája pribudne tretí krížik.
Zuzana Kandriková začala hrať v roku 2004 na základke po podnete od telocvikára: „Bolo to ešte so škaredými čiernymi plastovými florbalkami prezývanými banánky. Pri debute som si na celoslovenskom finále školskej súťaže dala vlastný gól.
“Áno, vtedy a potom ešte pomerne dlho po ihrisku behala – nešúchala sa na kolenách: „Mňa dodnes veľmi baví hrať v poli, ale lapám lepšie a chýbal by mi všetok ten pot, modriny, zlomené nechty a čelo otlačené od prilby. Vážnejšie: keď chcete niečo robiť na vyššej úrovni, musíte si vybrať.“
Do bránky sa presunula v roku 2012 s príchodom na Fakultu verejnej správy UPJŠ v Košiciach. Na florbal, ktorý bol jednou z voliteľných športových aktivít, chodili okrem nej iba chlapci. Nuž a tým bežecky nestíhala.
„Bola som nadšená! A spočiatku katastrofálna. Do chytania som sa však zamilovala. Hlboko a trvale,“ hlási niekdajšia opora Eastern Wings Michalovce.
Dres „východných krídel z Mičiganu“ zmenila za farby FC Annecy Les Trolls v lete 2017. Do Francúzska zamierila za láskou. S partnerom Manom Mendozom (41) medzičasom majú 3-ročného synčeka Tamanaca.
„Sťahovanie nás pravdepodobne čaká aj v dohľadnej budúcnosti, ale len v rámci krajiny z Lyonu práve do Annecy.“
Spoznali sa pred siedmimi rokmi v Nitre počas kvalifikácie majstrovstiev sveta. Mana takisto hrá florbal a zároveň v tomto odvetví pôsobí ako tréner a funkcionár: „Máme spoločné hobby a ak by nebolo jeho vplyvu, určite by som už nechytala. Podporuje ma a motivuje, tlačí na mňa, aby som nebola lenivá, keď sa mi práve nechce,“ prezrádza Zuzana Kandriková.
Florbal je pre ňu vášňou, ktorú si platí z vlastného vrecka. Pracuje ako office backup v neziskovke ERIM Equal Rights and Independent Media v Lyone.
Za Francúzky debutovala vlani 30. októbra proti Nemkám (0:7) na prípravnom turnaji v Les Ponts-de-Cé: „Zaspievala som si hymnu, bolo to veľmi emotívne, nechýbala nejaká ta slza.“
Tento kolektívny šport sa vo Francúzsku profesionalizuje vo všetkých významoch len váhavo. Nemá prevratnú popularitu, početnú členskú základňu a úplne štandardnú štruktúru.
„Aj so mnou je to trošku komplikované. Som v klube Annecy, ale ten nemá ženské družstvo. Trénujem s chalanmi, ženské ligové zápasy hrám za Les Dahuts du Lac zo Sévrieru a okrem toho chytám aj v miešanom tíme Les Rockets de Gap v tretej lige,“ popisuje manažérka francúzskej mužskej reprezentácie a organizátorka domácich zápasov mužov Annecy.
Brzdou rozvoja florbalu vo Francúzsku je rozloha krajiny. „Snažím sa prispieť svojou trochou, ale zatiaľ to tam funguje na amatérskej báze a nedá sa každý týždeň si platiť veľké peniaze za cestovanie. Navyše, ligy sa hrajú turnajovým systémom. Často sa musíme presúvať deň dopredu, aby sme stihli sobotňajšiu časť víkendového programu.“
Nie všetci si to môže dovoliť na úkor zamestnania: „No a keď máte na zápasovej súpiske osem ľudí, veľa toho nenahráte...“ Nečudo, že o platených rozhodcoch nechyrujú: „Pískame si to navzájom sami. Pravidelne aj ja.“
Kým žila na Slovensku, snívala o najcennejšom drese: „Úprimne? Vtedy som na to výkonnostne nemala. Teraz si vôbec netrúfam porovnávať sa so slovenskými brankárkami. Nehrávame proti sebe a sledujem málo zápasov.“
Mimochodom, ďalšou „adoptovanou“ francúzskou reprezentantkou so slovenským pôvodom je útočníčka Linda McHughová. Žilinčanka oslávi na Valentína svoje 33. narodeniny.
