Rok po smrti kráľa futbalu Pelého († 82) už nie je medzi živými ani jeho cisár. V nedeľu naposledy vydýchol vo svojom dome legendárny nemecký obranca Franz Beckenbauer († 78).
Majstra sveta ako hráča i trénera dlhodobo trápili zdravotné problémy. Aj preto sa v poslednom čase utiahol do súkromia. Na verejnosti sa naposledy ukázal pred rokom na tradičných kaprových hodoch v Kitzbühele.
Ikona Bayernu Mníchov a nemeckej reprezentácie žiarila v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Bol kapitánom národného tímu, s ktorým triumfoval na európskom (1972) i domácom svetovom (1974) šampionáte. V pamätnom belehradskom finále ME 1976 proti Československu však ťahal za kratší koniec.
Už vtedy sa kamarátil so šéfom nášho výberu Antonom Ondrušom, ktorého smrť Franza zarmútila. „Je to pre mňa ťažká rana. Som z toho smutný. Ani sa mi nechce veľmi hovoriť. Dozvedel som sa to len chvíľu predtým, ako ste mi zavolali. Bol to veľký futbalista i človek. Takých nie je veľa,“ povedal pre Nový Čas bývalý 58-násobný československý reprezentant.
OD ZAČIATKU SI OBAJA PADLI DO OKA
Pred spomínaným finále si podali ruky, vymenili vlajky a po ňom na pamiatku aj dresy. Poznali sa však už pred Belehradom. „So Slovanom sme často chodili do Nemecka na sústredenia, kde sme viackrát nastúpili proti jeho Bayernu Mníchov. Obaja sme boli kapitánmi mužstiev a obaja sme hrali na rovnakých postoch. Možno aj preto sme sa skamarátili. Od začiatku sme si padli do oka.“
Futbalovo mali veľa spoločného. Jeden i druhý patrili vo svojich krajinách k špičke. Každý však razil svoju cestu. Ondruša u nás volali slovenský Beckenbauer. „Padlo mi to veľmi dobre. V mojich očiach to bol asi najlepší futbalista sveta. Povýšil post libera na tvorcu hry. Vedel vyviezť z obrany loptu až na súperovu polovicu a založiť akciu. Ja som robil v Slovane niečo podobné. O nejakom kopírovaní nemôže byť reč. Pozorne som ho sledoval, lebo sa mi páčil jeho štýl hry.“
POSLEDNÉ STRETNUTIE
Nie menej ako päťkrát hrali proti sebe a stretávali sa aj mimo ihriska. Pracovali v komisii Európskej futbalovej asociácie a v roku 2007 boli účastníkmi žrebovania majstrovstiev Európy. „Bol to veľký futbalový elegán a inteligentný človek. Pri rozhovoroch som nikdy nemal pocit, že by bol namyslený alebo niekoho podceňoval.“
Ondruš je jedným z posledných Slovákov, ktorý sa stretol s nemeckou futbalovou legendou. Bolo to pred vyše dvoma rokmi. „Býval som v jednom mníchovskom hoteli a zatelefonoval som mu. Franz mi povedal, aby som nikam nechodil. O chvíľu bol pri mne. Pri vínku sme si vždy dobre podebatovali.“
Beckenbauerovi zlomila srdce smrť jeho syna Stephana, ktorý bol tiež futbalistom. Po skončení aktívnej činnosti trénoval mládež v Bayerne Mníchov. Zomrel na následky mozgového nádoru v júli 2015 vo veku 46 rokov.
„Keď prídete o syna a musíte ho odprevadiť na ceste tam hore, je to kruté. Stratil som radosť zo života,“ vyhlásil na pohrebe Franz. Rodinná tragédia ho nesmierne zasiahla i poznačila. „Koho by to nezobralo. Psychicky ho to veľmi ničilo,“ vraví Ondruš, ktorý nevie, či stihne pohreb, keďže je momentálne mimo svojho švajčiarskeho bydliska. „Ak to nevyjde, tak sa za neho pomodlím. Navždy ostane v mojej pamäti.“
