Najstarším hráčom slovenskej futbalovej reprezentácie na ME 2024 by mal byť Peter Pekarík (37). Odchovancovi Žiliny fanúšikovia Herthy Berlín pripravili nedávno dojemné chvíle, sám to však nepovažuje za rozlúčku s klubom.
Stále robí všetko pre to, aby si predĺžil kariéru, pričom nevylúčil ani návrat na Slovensko. Teraz však myslí hlavne na to, aby sa dokonale pripravil na šampionát vo svojom druhom domove - Nemecku. O tomto borcovi neradno pochybovať, veď Peky patrí medzi najväčších profíkov v našom národnom tíme.
Nechýbal vám v tejto sezóne výraznejší hrací čas? Mali ste ponuky na prestup či hosťovanie?
Čo sa týka prestupových ponúk, za toto obdobie ich prišlo niekoľko, aj teraz v zime konkrétne tri. Hertha Berlín mi však za dvanásť rokov, ktoré v nej pôsobím, prirástla k srdcu. Vždy prišla veľká iniciatíva zo strany Herthy, aby som tento klub neopúšťal.
A musím povedať, že rovnako to cítim aj ja z mojej strany. Vzájomné sympatie za tie roky prerástli do niečoho väčšieho. Tento klub považujem za moju futbalovú rodinu.
Aké boli vaše úlohy v tíme v poslednej sezóne?
Keď sme vlani zostúpili do druhej ligy, prišiel za mnou náš prezident so športovým riaditeľom klubu a poprosili ma, aby som bol súčasťou nového projektu Berlínska cesta, budovaného od leta.
Vedenie muselo pre ekonomické problémy vymeniť 80 percent kabíny a rozhodlo sa ťažiť najmä z vlastnej akadémie, jednej z najlepších v Nemecku. Do áčka postupne zapracováva najväčšie mládežnícke talenty, veď teraz máme jeden z najmladších kádrov v histórii klubu.
Mňa vedenie Herthy oslovilo, aby som ako najskúsenejší člen kádra mladším spoluhráčom pomohol s prechodom do nášho prvého tímu. O tréningoch, nastavení, strave, regenerácii či celkovom prístupe k futbalu debatujeme každý deň.
Futbal mi toho krásneho počas celej mojej kariéry doprial veľa, takto sa mu to snažím pomaly vrátiť späť.
Niektorí hráči sa po rokoch v zahraničí vrátili hrať na Slovensko (Škrtel, Kucka atď.), na druhej strane napríklad Marek Hamšík tak neurobil. Vám s manželkou Berlín prirástol k srdcu, no viete si predstaviť, že by ste sa vrátili a aspoň jednu sezónu hrali na Slovensku?
Z fyzickej stránky sa cítim stále výborne a nepociťujem žiadne limity. Navyše mám z futbalu stále veľkú radosť, to sú pre mňa dôležité a hlavné faktory. Aj preto si určite viem v tomto momente predstaviť, že v mojej profesionálnej kariére budem pokračovať naďalej.
Otázka, kde to bude, nie je v tomto momente u mňa ešte jasne zodpovedaná. Bolo by pekné moju profesionálnu kariéru ukončiť v Nemecku, teda v krajine, v ktorej pôsobím už pätnásť rokov, a hlavne v Herthe Berlín, v klube, ktorý sa za 12 rokov stal mojím futbalovým domovom.
To isté však platí aj o Slovensku, kde som futbalovo vyrastal a kde ma môj materský klub MŠK Žilina pripravil na zahraničný angažmán. Aj preto je v tejto otázke ešte všetko otvorené a na konečný verdikt príde ten správny čas.
Aktívni futbalisti vo vyššom veku zvyknú hovoriť, že ich telo potrebuje dlhší čas na regeneráciu a viacerí už toľko netrénujú ako mladší spoluhráči. Máte nejaké úľavy na tréningoch či v posilňovni?
Roky strávené v nemeckej Bundeslige a hlavne obdobie strávené pod vedením trénera Magatha, ktorý je známy svojimi extrémnymi tréningovými metódami, ma naučili, že ľudské telo má omnoho väčšie fyzické možnosti, ako si vieme predstaviť, a limity či hranice u človeka existujú len v hlave.
Aj preto žiadne úľavy v mojom tréningovom procese nevyhľadávam. Futbalu podriaďujem svoj režim a venujem mu podstatnú časť každého dňa.
Predpokladá sa, že nebudete chýbať v nominácii na blížiace sa majstrovstvá Európy. Viete povedať, či budete pokračovať v reprezentácii aj po ich skončení?
Momentálne všetku svoju energiu, úsilie a koncentráciu venujem len príprave na samotný šampionát. Reprezentačný dres je pre mňa absolútnou srdcovkou, zápasy za Slovensko sú popri klubových úspechoch tým najkrajším, čo som vo svojej kariére mohol dosiahnuť.
Aj po sedemnástich rokoch v slovenskej reprezentácii, keď stojím na trávniku a počujem hrať našu hymnu, stále cítim zimomriavky. Pokiaľ ma naša reprezentácia bude potrebovať, urobím vždy svoje maximum, aby som Slovensku pomohol.
Cítim zodpovednosť. Veď si vezmite, aké silné je moje priateľstvo so slovenskými fanúšikmi, keď ich futbalovo sprevádzam toľké roky. Niektorí chodili ešte ako malé deti na zápasy s rodičmi a teraz po sedemnástich rokoch sú stále členmi reprezentačného fanklubu, veľa z nich poznám po tvári, keď ich vidím povzbudzovať na reprezentačných zápasoch.
Čo bude robiť po kariére?
Celý môj život som zasvätil futbalu. Keď príde ten správny moment ukončiť moju profesionálnu kariéru, potom by som sa rád venoval ako tréner mladým hráčom v akadémii Herthy.
Pekarík v Herthe
Celkovo:
- 12 sezón
- 231 zápasov
- 6 gólov
V tejto sezóne:
- 5 zápasov
- 120 odohraných minút
