Ako futbalista stál pri zisku troch triumfov v Česko-slovenskom pohári (1977, 1979, 1981) a jedného titulu v najvyššej československej súťaži (1982). Bol vyhlásený za najlepšieho československého hráča. V reprezentácii nastúpil v 55 dueloch a z ME si domov priniesol bronz (Taliansko, 1980).
Kedy a ako ste sa dostali do prvého futbalového klubu?
V 15. rokoch vďaka jednému učiteľovi telocviku na základnej škole. Videl ma hrať futbal medzi základnými školami. To on ma doniesol do Spišskej Novej Vsi, kde som začal hrať za dorast. To boli moje prvé futbalové kroky. Vtedy som sa začal viac zaoberať futbalom.
Zrazu ste sa stali súčasťou úspešného československého profesionálneho futbalového tímu. Ako k tomu došlo?
Z Lokomotívy Spišská Nová Ves som prišiel študovať do Košíc Vysokú školu elektrotechnickú. Svojím spôsobom mi veľmi pomohla Lokomotíva Košice, kde som sa dostal do partie vynikajúcich hráčov. Či už to bol Jozef Móder, Ladislav Józsa, Anton Flešár, Stanislav Seman, Peter Jacko, Peter Fecko, Dušan Ujhely a ďalší. Vynikajúci hráči. Získali sme dvakrát Česko-slovenský pohár a raz sme skončili tretí.
Do československej reprezentácie ste sa dostali v pomerne mladom veku. Čo vám k tomu dopomohlo?
Práve spoluhráči mi pomohli k tomu, že som sa v mladom veku dostal medzi hráčov, ktorí získali v roku 1976 titul majstra Európy. Nebolo to ľahké sa medzi nich dostať a mne sa to podarilo. Stať sa reprezentantom bolo pre mňa niečo neuveriteľné. Nechcel som veriť, že sa to stalo v takom krátkom čase, lebo futbal som nehral dlho. Robil som všetko pre to, aby som čo najlepšie reprezentoval. Vďaka mojim spoluhráčom z Lokomotívy Košice som sa dostal do reprezentácie, kde som zažil pekné roky s veľmi dobrými spoluhráčmi, kde sme skutočne dosahovali veľmi dobré výsledky. Ja som ešte nebol na majstrovstvách Európy v Belehrade, kde získali titul, ale skončili sme potom v Taliansku tretí. Postúpili sme na MS do Španielska, kde vinou zranenia som nemohol absolvovať zápasy, ale zúčastnil som sa na nich. Bolo to krásne obdobie.
