S jeho prácou sa však starostlivosť o deti skutočne nedá zladiť. Do roboty totiž odchádza ráno o piatej a vracia sa okolo siedmej večer. „Manželka pracovala ako sociálna pedagogička v škole a ona dokázala deti do škôlky odviezť aj po ne ísť,“ približuje situáciu Karol.
Strach o dom
Okrem sna o rodinnom šťastí sa im môže pre nečakanú ranu osudu zrútiť aj sen o spoločnom domove... „Postavili sme si malý dom, v ktorom sme, bohužiaľ, žili iba necelé tri mesiace. To je všetko, čo mi po nej skutočne ostalo. Dom pre naše deti a hypotéka, ktorú neviem, ako budem splácať,“ priznáva zúfalo.
„Výška splátky len za hypotéku je 610 eur a príjem bez sirotských a vdoveckého dôchodku po strate práce je zatiaľ 465 eur. To je vlastne rodičovský príspevok pre deti so zhoršeným zdravotným stavom plus prídavky na dve deti. Chvíľu sa mi možno podarí byť na úrade práce na podpore v nezamestnanosti, ale potom už neviem, ako pokryť náklady,“ krúti hlavou cez slzy zúfalý otec.
