Zranený, ale nezlomený! Strieborný medailista z Tokia 2021, vodný slalomár Jakub Grigar (26), sa momentálne intenzívne pripravuje na nadchádzajúcu olympiádu v Paríži, kde bude chcieť pre Slovensko zopakovať svoj medailový zázrak.
Grigar preto odhodlane pracuje na svojej forme, aj keď momentálne ho výrazným spôsobom limituje zranenie ramena, ktoré si nedávno na divokej vode privodil. Vo vytrvalom úsilí ho navyše sprevádzajú aj mnohé iné povinnosti vrátane starostlivosti o rodinu. S dvoma malými dcérkami doma cíti Grigar túžbu byť nielen špičkovým športovcom, ale aj oddaným otcom...
Príprava na Paríž je zrejme v plnom prúde a atmosféra sa pomaly stupňuje...
- Príprava sa začala už minulý rok. Za sebou mám už krásne štyri mesiace doma v Liptovskom Mikuláši, kde som dosiahol absolútne maximá mojich kapacít a výrazne išla hore aj sila. Preto sme sa následne rozhodli odcestovať do Francúzska, kde sme mali stráviť štyri týždne, no už asi po deviatich dňoch som si pri tréningu na divokej vode natrhol sval na ramene.
Viete nám priblížiť toto zranenie?
- Je to zranenie, ktoré ma nebolí takmer pri ničom, len pri pádlovaní. Liečim preto sval, o ktorom ani neviem, že s ním niečo mám. Nebyť vyšetrení a papierov, tak v podstate ho ani necítim, ale keď sadnem na vodu, nedokážem spraviť ani najmenší záber.
Išli ste kvôli tomu z Francúzska predčasne domov?
- Viac-menej som bol nútený ísť čo najskôr domov, kde mám svojich odborníkov a svoj tím a rameno sme tak mohli dostať čo najskôr do 100 % stavu. Lekári povedali, že v ramene je taký malý sval, ktorý je zodpovedný za pádlovanie a práve na ňom by mala byť malá 2,5 cm trhlina. Na nejaké 3 - 4 týždne musím byť teraz bez vody, preto sme akurát teraz s tímom vymýšľali, ako ma udržať v kondícii bez nej.
Neboli ste ani priamo v Paríži na olympijskom kanáli?
- V Paríži s reprezentáciou som nebol, ani som to nemal v pláne. Prvýkrát som tam mal ísť až niekedy v tomto čase, kde som mal zažiť na vlastnej koži tú finálnu verziu olympijského kanála, ale zranenie to skomplikovalo, takže zostávam doma a dávam rameno dokopy. To je moja priorita. Keď to zvládnem, budem chodiť do Paríža čo najviac sa bude dať, aby som spoznal každú jednu vlnku.
Čo sa vám teda odohráva v hlave iba pár týždňov pred olympiádou?
- Štyri mesiace sú naozaj málo, olympiáda klope na dvere. Zároveň mám však doma dve malé dievčatká, ktoré mi každodenne pripomínajú, že by som mal mať aj iné priority. Vtedy človek nemá čas premýšľať nad tým, čo bude o štyri mesiace. V tomto momente sa čo najviac pripravujem, no zároveň chcem byť aj dobrým otcom a zarobiť aj nejaké to euro.
Zvyknete mať ešte dnes pred divokou vodou rešpekt?
- Keď som ako dieťa začínal, tak bola pre mňa voda strašiak a skôr som sa bál, že sa utopím, ako to, či spravím nejaký dobrý výsledok. Postupom času som však vode začal rozumieť a pochopil som, že ak ju budem využívať ako kamaráta a nie ako nepriateľa, prídu aj výsledky. Teraz ma stresujú už len úspechy a výsledky, nebojím sa o svoj život.
Ako ste s rodinkou strávili veľkonočné sviatky? Dodržuje rodina Grigarovcov tradície?
- Ako Liptáci máme tradície veľmi radi. Tréningový proces sa však skončiť nemohol, takže aj cez sviatky som musel poctivo splniť všetky tréningové veci, ktoré sme si naplánovali. Pomedzi to všetko som sa však snažil užívať si aj tradície.
