Veľké jubileum! Legendárny brankár Alexander Vencel st., ikona slovenského futbalu, oslávil v piatok úctyhodných 80 rokov života. Iba deň pred tým absolvoval v Bratislave milé posedenie s partiou šampiónov z Belehradu, ktorá v roku 1976 priviedla Československo k senzačnému titulu majstra Európy. Jeho slová však nezostali len pri nostalgii.
Mal by to však byť domáci alebo zahraničný kouč?
Chceli sme zahraničného trénera, máme ho. Mali sme slovenských trénerov a dosiahli sme aj s nimi úspechy. Ja by som sa od toho neodkláňal. Tréner, ktorý pôsobí na Slovensku, pozná oveľa lepšie podmienky a mentalitu hráčov. Kľudne siahnime do našich rezerv. Máme skúsených i ocenených koučov. Mali by sme sa vrátiť k trénerovi, ktorý má aj u nás na klubovej úrovni výsledky.
Ako vnímate kauzu Čavrič a slovenské občianstvo?
Počul som zo zákulisia, ako sa o to jeho občianstvo bojovalo. Veľmi mi je ľúto, že sa možno on takýmto spôsobom zachoval, pretože to vyznelo, že mu išlo viac o občianstvo než o to, aby hral za Slovensko. Je mi to ľúto.
Na druhej strane tu máme aj horúce slová Maka...
Hráči chodia do reprezentácie väčšinou s pokorou. Nie každý však znáša dobre, že si ho v podstate nevšímajú. Robo je dlhé roky na scéne, je to šikovný, dobrý futbalista. Situácia je to nezvyklá, ale stretávame sa s tým aj v iných krajinách, že sa hráči sťažujú, keď nehrajú.
Takže ste na jeho strane?
Keby sa to stalo mladému hráčovi, tak poviem, nech ešte vyčká čas. Ale v prípade Maka to nebolo dobre premyslené. Ja by som niečo také nikdy ako tréner neurobil.
Aký univerzálny odkaz by ste čerstvo po osemdesiatke chceli adresovať mladej generácii?
Robiť povrchne nielen futbal, ale celý život a všetko okolo neho, to nikdy neprinesie úspechy. Len tí, čo odovzdajú v prístupe naozaj všetko, budú oslavovaní aj o 50 rokov.
