Už si z toho urobili tradíciu! Každé okrúhle jubileum svojho olympijského úspechu oslavujú spolu. Výnimkou nebol ani tento rok!
Presne 16. februára 1984 stáli spolu na stupňoch víťazov. V tom čase boli zlatý Američan Scott Hamilton, strieborný Kanaďan Brian Orser a bronzový vtedy Čechoslovák Jozef Sabovčík štíhli mladíci. Takto vyzerajú po 40 rokoch. „Už sa pomaly nezmestíme do záberu. Aj preto sme všetci v čiernom...“ pridal svoj komentár k momentke z newyorského stretnutia iniciátor týchto stretnutí Scott Hamilton, ktorý má dnes 65 rokov. O tri roky menej má Orser a o päť menej náš Sabovčík.
Na pripomenutie si výročia tej noci v olympijskej hale Zetra si americká krasokorčuliarska ikona zavolala parťákov do Glide at Brooklyn Bridge Park v New Yorku na ľadovú šou, ktorá niesla meno 40 Years of Going for Gold.
V tieni rakoviny
S týmito akciami vyrukoval Hamilton potom, čo on sám vyhral ešte väčšiu životnú bitku, bitku s rakovinou, ktorá sa mu postavila po skončení kariéry do cesty. Ako všetky akcie mala aj táto charitatívny podtón a jej výťažok poputuje na výskum rakoviny. „Počas hymny v Sarajeve som premýšľal o svojej mame a želal si, aby premohla rakovinu, aby bola svedkom tohto úspechu," vyznal sa Scott, ktorý vyhral boj s rakovinou semenníkov.
Na žiadnej z týchto akcií nechýbal ani bratislavský rodák Jozef Sabovčík, ktorý pri každej spomienke na 16. február 1984 pripomína svoj zranené koleno, ktoré mu takmer zabránilo štartovať. „Potreboval som skákať, ale museli sme obmedziť skoky na maximálne tridsať za deň, čo je strašne málo. Niektoré veci si pamätám veľmi dobre, ako keby to bolo včera...“ povedal Sabovčík, ktorý sa na každé takéto stretnutie sa teší.
Prekvapil sa
„Je to obrovské šťastie, keď sa zo súperov stanú po rokoch kamaráti a ostanú nimi aj po štyridsiatich rokoch. Viem, že vtedy v Sarajeve som na nich nemal, nemal som na olympiáde papierovo medailové ambície. Z vtedajšieho strediska vrcholového športu som dostal ‚príkaz‘ skončiť do piateho miesta. Miestom na stupňoch víťazov som prekvapil súperov, odborníkov, ale hlavne sám seba. A ja sám som si veľkosť tohto úspechu začal uvedomovať až oveľa, oveľa neskôr.“
