„Prepáčte, práve som vstal.“ To boli prvé slová trénera Tibora Tartaľa (36), ktorý takto reagoval na výzvu Nového Času o rozhovor. Oddych si jednoznačne zaslúžil, juniorská reprezentácia do 18 rokov predvádzala pod jeho vedením na MS heroické výkony.
Spanilú jazdu slovenských mladíkov však zastavila Kanada v boji o bronzové medaily. Tartaľ priznal, že po trpkej prehre 3:4 pp mal v šatni hrču v hrdle a nemohol rozprávať, ale aj to, že po príchode domov sa najviac tešil na svoju rodinku.
Aké emócie zaznievali u vás tesne po príchode domov?
Pocit vďačnosti za všetkých mládežníckych kolegov, že týmto chlapcom dali vášeň a energiu. Za svoj projektový realizačný tím, málokto nám veril. Vďačnosť patrí aj mojim rodičom a manželke za obetu a tímu, ktorý veril, že aj nemožné sa môže stať možným.
Čo ste povedali chalanom v šatni po trpkej prehre s Kanadou?
Priamo v šatni som nemohol rozprávať, mal som hrču v hrdle. Asi by som sa rozplakal, keď som ich videl… Poďakoval som im a príhovor som dal až počas večere.
Podpora na tribúnach, ale aj doma na Slovensku bola obrovská, aké ohlasy sa dostávali k vám?
Išlo to postupne a po postupe do semifinále to už bolo nezastaviteľné. Ale toto sme chceli, poblázniť ľudí svojou hrou a srdcom. Z domu som na podporu dostával od manželky fotky našich dvojičiek, bál som sa, že nestihnem ich prvé kroky.
Ako ľahko/ťažko sa s týmito chalanmi pracuje, predsa len v takom mladom veku chlapci radi niečo vymýšľajú...
Dôležité bolo ich presvedčiť, že nemožné sa môže stať možným, ak budeme mať systém, vášeň a identitu.
Ukáže sa podľa vás Dvorský aj na veľkých MS?
Prenechám to na realizačný tím mužskej repre. Absolvoval ťažký turnaj s množstvom ice-timu u nás. Doležité bude, ako sa cíti samotný Dalibor.
V niektorých rebríčkoch sa Dalibor posunul už do top 10, kedy by podľa vás mohlo zaznieť jeho meno na drafte NHL?
Z akého miesta pôjde, si netrúfnem povedať. Ale podstatné pre náš hokej je, že budeme mať opäť vysoko draftovaného hráča.
