Veľkého športového bojovníka zradilo podlomené zdravie! Trojnásobný majster sveta a olympijský víťaz v cyklistike Anton Tkáč († 71) skonal vo štvrtok v poobedňajších hodinách po dlhotrvajúcich problémoch so srdcom.
Po nedávnom kolapse skončil v nemocnici, kde podstúpil operáciu srdcovej chlopne. Oslabený organizmus však nezvládol proces zotavenia a navyše sa podľa vyjadrenia známych pridala aj ďalšia komplikácia, ktorú už slávny cyklista nezvládol.
Zdravotný stav dvojnásobného Športovca roka ČSSR sa náhle zhoršil koncom októbra. Trojnásobného majstra sveta hospitalizovali na začiatku októbra, keď mu doma prišlo nevoľno. Rodina mu privolala záchranárov, ktorí na mieste zistili, že je nutný prevoz do nemocnice .
Na Kramároch v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb bol hospitalizovaný na oddelení zlyhávania a transplantácie srdca. Kardiochirurgovia sa zhodli na potrebe operácie - výmene srdcovej chlopne. Žiaľ, po tomto zákroku na konci októbra sa jeho stav nepodarilo zlepšovať.
Ostal vo vojenskej nemocnici ako ležiaci pacient. Nanešťastie musel jeho oslabený organizmus navyše bojovať aj s ochorením COVID-19 a pár dní pred skonom už bol v bezvedomí. Jeho úmrtie potvrdil aj Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV). „Áno, je to pravda. Pán Tkáč dnes poobede skonal,“ potvrdil v telefóne mediálny riaditeľ SOŠV Ľubomír Souček.
Anton Tkáč bol najvýraznejšou postavou slovenskej dráhovej cyklistiky a v 70. rokoch minulého storočia jeden z najlepších svetových šprintérov. Vynikal obrovskou silou a výbušnosťou. Dráhovej cyklistike sa začal venovať v Slovane Bratislava.
V drese ČSSR štartoval v Brne po prvý raz na majstrovstvách sveta v disciplíne 1 km s pevným štartom, o rok neskôr v Leicestri získal bronzovú medailu. Po presedlaní na šprint získal v roku 1974 titul šampióna, keď vo finále porazil Sergeja Kravcova zo ZSSR.
Na olympiáde 1976 v Montreale v dramatickom súboji rozhodol Tkáč v tretej jazde o svojom triumfe, stal sa olympijským víťazom a zároveň majstrom sveta. Tretí titul majstra sveta získal v roku 1978 v Mníchove.
Po ukončení pretekárskej kariéry pôsobil ako tréner reprezentácie Československa v dráhovej cyklistike. V rokoch 2001 až 2011 bol prezidentom Slovenského zväzu cyklistiky.
