Poľahky zdolal súpera v lige, potom prišiel šok: Náhle zomrel slovenský olympionik († 55)

Vímiho kariéra bola plná úspechov už od mlada. Stolný tenis hrával už od dvanástich rokov a len ako sedemnásťročný sa predstavil v extralige v drese Lokomotívy Rača. V roku 1989 získal titul majstra ČSSR vo štvorhre po boku Milana Grmana a o rok neskôr triumfoval aj v miešanej štvorhre so spoluhráčkou Jaroslavou Mihočkovou.

Najväčšími úspechmi sa však môžu pýšiť jeho tímové výkony. Spolu s Milanom Grmanom a Tomášom Jančím sa pričinil o zisk bronzovej medaily pre Československo na majstrovstvách sveta v japonskej Čibe v roku 1991. Tento úspech ostáva dodnes poslednou slovenskou medailou z majstrovstiev sveta v stolnom tenise.

V roku 1992 reprezentoval ČSFR na olympijských hrách v Barcelone. V základnej skupine B si poradil s hráčom z Juhoafrickej republiky Bothom, no nestačil na silných súperov – Poliaka Andrzeja Grubbu a Brazílčana Huga Kana. V konečnom hodnotení obsadil Roland Vími delené 33. miesto. Po rozdelení ČSFR bol najvýraznejšou postavou slovenskej reprezentácie a zúčastnil sa viacerých svetových i európskych šampionátov, kde pravidelne dosahoval najlepšie slovenské výsledky.

Roland Vími bol trojnásobným víťazom medzinárodnej stolnotenisovej Superligy – v roku 1989 s Lokomotívou Bratislava, v roku 1994 so ŠKST Bratislava a neskôr aj s maďarským tímom Kiskunfélegyháza. Počas svojej bohatej kariéry pôsobil v kluboch na Slovensku, v Rakúsku (Sportklub Viedeň), v Nemecku (Siegene) aj v Maďarsku (Elektromos Győr, Celldomolk MÁVÉP). Výrazný úspech dosiahol aj na medzinárodných majstrovstvách Austrálie v Melbourne, kde oslavoval celkové víťazstvo.

Len deň pred svojím náhlym úmrtím si ešte zahral súťažný zápas v rámci regionálnej ligy v okrese Dunajská Streda. Bez väčších problémov zdolal svojho súpera zo Sládkovičova, čo svedčí o tom, že sa stolnému tenisu venoval s vášňou až do konca.