Redakcia Športový Čas

Stopér milánskeho Interu nastúpil v druhom semifinálovom zápase proti mladému, ale supertalentovanému tímu Barcelony na čele s Laminom Yamalom (17). Prvý duel skončil divokou remízou 3:3 a na San Sire sa tak začínalo od nuly. Málokto čakal, že sa tento zápas ešte prekoná, no realita predčila očakávania. Dramatická odveta mala úplne všetko. Inter si dokázal v prvom polčase vybudovať dvojgólový náskok, no Katalánci nezložili zbrane a otočili skóre. V druhom polčase sa zdalo, že domáci sa už nedokážu vzchopiť. Bolo to 2:3, čas sa neúprosne krátil a sen o finále sa pre Milánčanov rozplýval.

Niektorí domáci fanúšikovia Interu prestali veriť vo víťazstvo svojho tímu a rozhodli sa opustiť štadión ešte pred záverečným hvizdom. No práve v tej chvíli sa San Siro otriaslo v základoch – Inter vyrovnal. Keď sa pokúsili vrátiť späť, usporiadatelia im už vstup neumožnili. Zmeškali tak jeden z najpamätnejších momentov sezóny.

A potom prišiel Acerbi. Tridsaťsedemročný veterán sa objavil v úplnom závere pred bránou súpera. V nadstavenom čase zakončil bez zaváhania a poslal zápas do predĺženia. V tej chvíli explodoval celý štadión. Acerbi si v eufórii vyzliekol dres a oslavoval svoj premiérový gól v Lige majstrov. Predĺženie následne patrilo domácim. Rozhodujúci gól strelil stredopoliar Davide Frattesi (25) a Inter postúpil do finále po výhre 4:3.

Za jedným z hrdinov semifinále Ligy majstrov sa skrýva neuveriteľný príbeh. Francesco Acerbi patrí v súčasnosti medzi najskúsenejších obrancov talianskej futbalovej scény, avšak jeho životná cesta bola náročnejšia, než sa môže zdať.

Do 22 rokov pôsobil v druholigovom klube Reggina. Odtiaľ sa dokázal prebojovať do vysneného AC Milána, no tesne pred podpisom zmluvy prišla obrovská rana v jeho osobnom živote, ktorá mala výrazný vplyv na jeho ďalší vývoj. Zomrel mu otec. Táto udalosť ho zasiahla hlbšie, než si v tom čase pripúšťal. Stratil motiváciu, uzavrel sa do seba a prestal sa sústrediť na futbal. Sám neskôr priznal, že začal pravidelne piť. Niekedy prichádzal na tréning ešte pod vplyvom alkoholu z predošlej noci. Pridružila sa nespavosť a psychické problémy. V AC Miláno sa tak nedokázal presadiť a v jeho drese odohral len šesť zápasov.

Ťažkosti však neustúpili. Naopak, pribúdali. Po prestupe do Sassuola podstúpil predsezónnu lekársku prehliadku. V krvných testoch sa objavili nezvyčajné hodnoty a po ďalších vyšetreniach mu lekári diagnostikovali rakovinu semenníkov. Podstúpil chirurgické odstránenie nádoru a následnú liečbu. V nasledujúcich mesiacoch stihol odohral trinásť ligových zápasov a prišla ďalšia rana. V decembri 2013 neprešiel dopingovou kontrolou. Výsledky ale neukazovali na prítomnosť zakázaných látok. Dopingoví komisári však zaznamenali výrazné hormonálne výkyvy, ktoré boli dôsledkom návratu choroby.

Nasledovala trojmesačná chemoterapia a do zvyšku sezóny už nezasiahol. Hoci išlo o ťažké obdobie, Acerbi dnes tvrdí, že práve choroba zásadne zmenila jeho pohľad na život a na vlastnú kariéru. „Vyznie to ako príšerný paradox, no rakovina mi zachránila život. Mal som niečo nové, s čím som musel bojovať. Je nevyhnutné mať v živote výzvy, nech sú akékoľvek. Kedysi som si myslel, že budem hrať v AC Miláno na najvyššej úrovni 15 rokov. Avšak nebyť rakoviny, skončil by som v 28 rokoch. Možno by som bol v 2. lige. S rakovinou sa môj život len začal, dostal som druhú šancu,“ povedal 37-ročný Talian pre La Repubblica. Zároveň sa netají tým, že dodnes pravidelne navštevuje psychológa.

Hoci už nebol najmladší, jeho kariéra nabrala nečakaný spád – začal pravidelne hrávať za Sassuolo, kde sa stal lídrom tímu. Odtiaľ ho kúpil Lazio Rím a vypracoval sa až na stálicu talianskej reprezentácie. Pred tromi rokmi si jeho služby zabezpečil milánsky Inter, kde pôsobí dodnes. S klubom získal ligový titul a dvakrát sa prebojoval do finále Ligy majstrov, pričom v tejto sezóne má šancu napraviť neúspech z roku 2023 a konečne získať "ušatú trofej".