Mnohí fanúšikovia by ho dnes už ani nespoznali, niet divu, veď po oholení ho nespoznala ani vlastná mama...
Prvý kapitán slovenskej reprezentácie a legenda Slovana Bratislava Tomáš Stúpala (58) sa vytratil z veľkého futbalu, pričom dnes už žije podľa vlastných slov druhý život. Pre športový web Šport24.sk porozprával, ako sa po kariére pretĺkal životom, čo všetko robil a čomu sa venuje dnes. Povedal aj to, prečo sa mu dnešný futbal nepáči a čo ho v tejto kapitole života napĺňa.
Počas kariéry ste bol ľahko identifikovateľný vďaka dlhším vlasom a hlavne fúzom. Ako ste sa dostali k takému imidžu?
Nikto ma v tomto smere neinšpiroval, tak sa to vtedy jednoducho nosilo. Teda aspoň vzadu dlhšie vlasy, taká bola móda. Akurát možno fúzy som mal ako jeden z mála.
Nikto s tým nemal problém?
Keď som prišiel na vojnu do Banskej Bystrice, mazáci chceli, aby som si ich oholil. Dokonca boli kvôli tomu aj za veliteľom. Mali však smolu. Fúzy sa mi totiž vynímali na fotke vo vojenskej knižke.
Na konci kariéry ste sa však už oholili...
Ak mám byť úprimný, dlhé roky som si nevedel sám seba predstaviť bez fúzov, a tak som sa k ich odstráneniu odhodlal až neskôr. Keď sme potom prišli s manželkou Dankou a deťmi na návštevu k mojej mame, tak si pomyslela, že vnúčatá a nevestu niekto priviezol. Ani ma nespoznala.
Vytratili sa však nielen vaše fúzy, ale pomaly aj vy z futbalu. Prečo?
Po profesionálnej kariére som ešte hrával v nižších súťažiach, napríklad vo Svätom Jure, v Tomášove či Báči. Postupne som to skúšal aj ako tréner v Dunajskej Lužnej, vo Vrakuni, v Lamači či v Devínskej Novej Vsi. Ale k tomu som pričuchol už na sklonku kariéry ako asistent Vladimíra Kindera a potom aj Norberta Hrnčára. Pomerne rýchlo som však zistil, že z toho nič nebude, a tak som sa musel začať obzerať po normálnom zamestnaní.
