Je jednou z najlepších basketbalových tréneriek na svete, na výpočet všetkých jej úspechov by nestačila ani jedna kniha, no v tej životnej začne po sezóne písať novú kapitolu.
Fotogaléria
Natália Hejková (70) oznámila, že skončí na lavičke USK Praha, pričom ešte chce na rozlúčku vyhrať ženskú Euroligu, z ktorej má už päť triumfov. Čo sa jej nepáči v slovenskom športe v porovnaní s českým a aké sú rozdiely vo financovaní?
Hoci rozhodnutie o svojom konci v USK urobila už skôr, zverejnila ho až teraz pred odvetným zápasom play-off proti francúzskemu Landes (69:43). Bol to totiž jej posledný domáci zápas v Eurolige, ktorú vyhrala už päťkrát a v apríli bude mať na záverečnom turnaji Final Six v Zaragoze šancu na šiesty triumf. „Prvým krokom musí byť postup do semifinále,“ uviedla legendárna trénerka v rozhovore pre Šport24.sk s tým, že keď sa v minulosti už dostala do finále, tak ho vždy so svojimi družstvami vyhrala.
Emotívna rozlúčka
Cení si, že USK sa pod jej vedením stále drží medzi poprednými klubmi v Európe. A hoci čakala, že ju domáca rozlúčka emočne zomelie, nestalo sa tak, prevažovala veľká radosť. „Fanúšikovia si pre mňa pripravili veľký plagát, bol aj veľký aplauz, ovácie v stoji. Bolo to úžasné a veľmi príjemné. USK je jednoducho môj klub. Keď som to počítala, tak s trénovaním a hraním som v USK 20 rokov. To je naozaj dlhá doba. Určite chcem ešte tomuto klubu niečo dať. To, na akej pozícii skončím, budeme riešiť v budúcnosti a po sezóne,“ premostila zo súčasnosti na blízku budúcnosť.
A hoci by ju radi mnohí opäť videli na lavičke slovenskej ženskej reprezentácie, to sa už nestane. „Na lavičku sa mi už nechce. Nech to berú mladší. Treba mať talenty, ktoré to vezmú a presadia sa. Verím, že také máme,“ uviedla s tým, že ju neteší, že národný tím sa len štvrtýkrát v histórii nedostal na ME: „Je to veľké sklamanie. Bojím sa, aby nám neušiel vlak a neskončili sme ako muži. Tí však urobili pokrok, keď sa dostali z predkvalifikačného dna.“
Lacná výhovorka
Podľa jej slov v Česku je lepšia športová situácia. „Ide tam viac peňazí do športu a, bohužiaľ, musím konštatovať, že česká spoločnosť je viac športovejšia, ako slovenská. Deti u nás jednoducho málo športujú. Je to hlavne tým, že rodičia nešportujú a nemajú vzory a podporu. Chuť detí športovať zmizla. Hovoriť o tom, že majú počítače a telefóny, tak to nie je úplne pravda. Je to lacná výhovorka, pretože ako môže byť pre dieťa vzorom rodič, ktorý nešportuje a prvé, čo urobí, tak si sadne pred televízor alebo telefón?“ opísala pre Sport24.sk krutú pravdu.
Hoci Ružomberok priviedla z druhej ligy až k dvom víťazstvám v Eurolige, nemala na prácu pokoj, aký jej dali v Prahe. „Okrem skvelých výsledkov bol v Ružomberku veľkou nevýhodou neustály boj o prežitie. Myslím tým finančné hľadisko. To človeka ubíjalo. V podstate najviac kľudu na prácu mám tu v Prahe. USK je veľmi stabilný klub so stabilnou podporou a človek sa nestará o prízemné veci,“ pripojila.
Aj vďaka pôsobeniu tam nebude mať na dôchodku starosti, aby počítala, čo si bude môcť v potravinách kúpiť... „Vďaka USK nemusím mať takéto starosti a mám niečo nasporené. Čiže nemusím mať starosti s tým, že koľko rožkov si môžem dovoliť kúpiť,“ doplnila členka Siene slávy FIBA.
Stojí za Vlhovou
Nepáčilo sa jej ani to, že Petra Vlhová schytala za účasť na protestoch od ľudí vlnu kritiky: „Ako občan môže vyjadriť svoj postoj. Je to jej slobodná vôľa, ako sa prejaví a čo prejaví. Čo sa do toho majú starať ľudia opačného názoru? Myslím si, že je to normálny inteligentný človek, ktorý má svoj postoj a ten môže vyjadriť. V tom je sloboda a demokracia úžasná,“ povedala pre Sport24.sk
Obľúbenkyňa Bieliková
Počas kariéry stretla nespočetne veľa hráčok. Ktorá jej najviac prirástla k srdcu? „Najväčšia moja spolupútnička je jednoznačne ikona ružomberského basketbalu Iveta Bieliková. Po nej, samozrejme, bolo tých obľúbených hráčok oveľa viac. Som rada, že s mnohými ozajstnými hviezdami som stále v kontakte,“ prezradila.
