Biatlonová hviezda Paulína Bátovská Fialková (32) prežívala na svetovom šampionáte v Lenzerheide turbulentné chvíle!
Hoci v štafete s tímom bojovala o medailu, napokon to na cenný kov nestačilo. V rozhovore pre náš denník otvorene priznala, že jej ambície po návrate z materskej prestávky rýchlo narástli. Ako prežívala chvíle, keď mala na dosah veľký úspech, prečo sa jej v individuálnych pretekoch nepodarilo naplniť očakávania a ako zvláda vyčerpávajúci športový kolotoč popri starostlivosti o dcérku Romanku? O tom všetkom nám porozprávala bez servítky!
Najväčšia eufória bola aj pre vás v závere MS v štafete, kde sme boli v hre o medailu?
Samozrejme, ženské štafety boli pre mňa najlepším výsledkom. Nielen výborný kolektívny výkon ale aj ja som mala zo seba pocit, že som v ten deň urobila fakt maximum čo som vedela.
Štafety sú vždy nervák, cítili ste v nich aj vy väčší tlak a extra zodpovednosť?
Nepovedala by som, že cítim tlak ale zodpovednosť určite. Ale vždy viem zo seba dostať ešte viac, keď ide o “niečo”. Platí to ako v individuálnych štartoch tak v štafetových.
Čo bol vlastne váš hlavný cieľ pred MS a podarilo sa vám ho splniť?
Ako sa to vezme. Pred sezónou po materskej pauze som len dúfala, že sa budem pohybovať v širokej svetovej špičke. Rok som netrénovala takže to bol aj pre mňa otáznik ako rýchlo do toho zase naskočím. Ale išlo to veľmi dobre, hladko. Mala by som byť za to vďačná. Aj som. Lenže moje ambície prirodzene stúpli, keď som videla, že som schopná sa opäť postaviť na stupne víťazov.
Ako blízko sa zdala byť na trati medaila vám a čo vám išlo v tých chvíľach v hlave?
Na mojom úseku sme síce boli ma medailovej pozícii ale vedela som, že sme ešte len v polovici a všetko sa môže pokaziť. Nestalo sa. Nikto nepokazil. Myslím si, že aj keď nemáme medailu, tento výsledok je pre celý tým veľmi cenný. Na MS mi vôbec nevyšla streľba, svoje šance som zahodila a ciele som si nesplnila. Žiaľ aj toto je súčasť mojej práce a ja musím pokračovať aj keď to bolí a mrzí.
