Keď vstúpil na ľad, svet na chvíľu prestal dýchať. Jozef Sabovčík (61), muž, ktorého prezývali „Jumping Joe“, sa stal synonymom pre dravosť, eleganciu a rebelantstvo na korčuliach. V pondelok večer ho na galavečere Športovec roka vyhlásili za slovenskú športovú legendu.
Bronzová nesmrteľnosť
Keď prišiel na olympiádu do Sarajeva 1984, nebol favoritom. Koleno mu robilo obrovské problémy, trikrát do týždňa mu z neho museli ťahať vodu. Trénoval minimálne, súperi si šepkali, že to asi ani neodkorčuľuje. No keď prišla jeho chvíľa, všetko ostatné prestalo existovať.
Sabovčík skočil sedem trojitých skokov. Padol až pri tom poslednom, no to už bolo jedno. Technické známky 5,8 hovorili jasnou rečou – bronz bol jeho. Keď si v šatni začal vyzúvať korčule, niekto naňho zakričal, že je tretí. „Rýchlo som sa musel dať dokopy a ísť na stupne víťazov,“ smial sa po rokoch. Mal výnimočné predpoklady na skákanie. Bol rýchly, mal neobyčajný odraz a najmä odhodlanie skúsiť to, čo iní považovali za nemožné.
Skok, ktorý šokoval svet
A tak prišiel rok 1986 a európsky šampionát v Kodani. Zahájil jazdu krásnym trojitým axlom, nasledoval trojitý flip a potom… Nádych, odraz, výskok. ŠTYRI ROTÁCIE VO VZDUCHU. Štadión vybuchol. Ľudia kričali, nikto neveril vlastným očiam. Sabovčík stál na ľade v eufórii, ruky rozpažené, absolútne unesený. Až po minúte sa spamätal a pokračoval v jazde. „Všetko mi vypadlo,“ priznal. Bol taký šokovaný, že zabudol choreografiu a ďalší skok pokazil.
