Bronzový boxer z OH 1980 v Moskve Ján Franek (64) má za sebou príbeh plný vrcholov, no najmä tvrdých životných pádov až na dno.
Za najťažší zápas v živote pokladá semifinále proti Kubáncovi Armandovi Martínezovi a video z tohto neúspešného súboja, v ktorom neustále útočil, si doteraz občas pozerá. Domov sa vrátil ako hrdina a stala sa z neho veľká hviezda. „Vidieť sa v televízii bol pre mňa zážitok. Spočiatku som si to veľmi užíval, no neskôr to už občas bolo na obtiaž. O ženách ani nehovorím. Doslova sa o mňa bili. Ja som však mal svoju vyvolenú. Stretol som ju, keď som mal 17 rokov, v Martine. S kamarátmi sme vtedy išli na miestnu zábavu a práve tam som ju spoznal. Nakoniec sme sa aj vzali a máme spolu deti. Bola to veľká láska, avšak s nešťastným koncom. Takmer po 20 rokoch sme sa rozviedli,“ začal odkrývať temnejšiu fázu svojho života.
Americký poker
Postupom rokov jeho tvrdá disciplína športovca prudko poklesla. „Po páde socializmu prišla demokracia a s ňou aj hazard. Chvíľu som okolo roku 1992 vypomáhal ako esbéeskár v jednom žilinskom kasíne. Vtedy som ešte profesionálne boxoval. Z tréningov som utekal rovno do tejto práce. Bolo to veľmi vyčerpávajúce fyzicky, ale predovšetkým psychicky. Asi preto som tomu nakoniec podľahol. Pamätám si, že som si chcel po 24-hodinovej službe oddýchnuť a išiel som si zahrať,“ opisuje s tým, že tam sa to so stokorunáčkou celé začalo.
Kariéru mu ukončila zlomená sánka z ligového súboja v Nemecku, keď mal 36 rokov. „Keď som zavesil rukavice na klinec, nechcel som pracovať v bežnom zamestnaní. Bol som na úrade práce a žil som predovšetkým z popularity,“ pripojil s tým, že naplno už prepadol aj hazardu. „Hral som americký poker a spočiatku som vyhrával. Takto som vyhral niekoľkokrát za sebou a začal som si myslieť, že to asi viem hrať. Po čase ma však šťastie opustilo a prehrával som čoraz viac.“
Liečenia nepomohli
V kasíne nechal takmer celý majetok, keď predal byt, auto i olympijskú medailu. „Z boxu som mal ušetrené slušné peniaze, a tak som ich pravidelne vyberal a prehrával v kasíne. To, že miznú peniaze, si neskôr všimla aj moja manželka. Začala sa vypytovať, kde toľko míňam. Musel som sa jej priznať a na jej podnet som odišiel na liečenie. Počas tých rokov som bol na odvykačke až trikrát,“ uviedol s tým, že žiadne liečenie mu však nepomohlo a vždy hazardu opäť podľahol.
