Vo federálnej dobe a po rozpadne spoločného štátu patril medzi najlepších útočníkov spod Tatier!
Vy ste boli počas kariéry známy aj tým, že ste nielen skvelý kanonier, ale mali ste blízko aj ku alkoholu…
Je to tak a netajím sa tým. Ako auto potrebovalo benzín, tak aj ja alkohol. Desať pív denne nebol pre mňa problém. Aj na zápasy som niekedy nastúpil pod parou, trénera Dušana Galisa v Slovane išlo rozhodiť, ale vždy som si svoje uhral, odbehal a dal góly. Aj keď som mal vypité, vždy ma tréner postavil (smiech).
Ale už nepijete?
Už dvanásť rokov abstinujem a štyri roky nefajčím. Syn Janko mi povedal, žeby som mohol skončiť a tak som skončil.
Má Slovan doma šancu uchmatnúť nejaký bodík AC Milánu?
Neviem! Má, ale s iným prístupom, ako hrali doterajšie zápasy v skupine. S každým sa dá hrať. Keď som počul, že s Manchestrom City sa nedalo hrať, tak sa dá. Aj oni sú hráči z mäsa a kostí a to, čo predviedli v tom zápase, bolo strašné a sklamalo ma to. Báli sa ich, odskakovali od nich a tak sa futbal nehrá. Keby som nejaký čas potrénoval, tak si trúfnem polčas odohrať.
Napísali knihu
Bývalý skvelý útočník spoločne so spoluhráčmi so Slovana z federálnych čias – Milošom Glonekom a Vladimírom Kinderom napísali knihu ,,Divoké deväťdesiatky,“ ktorú pred pár dňami aj pokrstili. Práve v tejto knihe hovorí Timko nielen o futbalovom zákulisí, ale aj o svojom životnom osude.
