Slovenská legenda drví súperov v klietke: Maká ako strojník, robí aj nočné
po
Legendárny slovenský MMA bojovník Ivan Buchinger poráža výrazne mladších súperov napriek tomu, že má civilné zamestnanie. Živí sa ako strojník vo vodárňach, pričom pracuje aj na nočné smeny.
Okrem tejto práce a zápasenia poskytujete aj súkromné tréningy. Zostáva vám vôbec nejaký čas na súkromie?
Viem si to všetko zariadiť a naplánovať tak, aby som stíhal rodinu, prácu aj tréningy pre seba a pre druhých. Chodí ku mne trénovať presne toľko ľudí, aby som to stíhal a nezasahovalo mi to do ďalšieho programu a do života.
Keď ukončíte zápasnícku kariéru, plánujete pokračovať v práci, ktorú máte alebo skúsite naplno rozbehnúť trénerskú dráhu?
Pravdupovediac neplánujem rozbehnúť trénerskú kariéru. MMA sa veľmi zmenilo na takú atraktívnejšiu stránku, dnes je to veľmi komplexný šport. Môžem otvorene povedať a priznať, že ja nie som taký komplexný ako noví zápasníci a tréneri. Poskytujem súkromné tréningy pre pár ľudí a k tomu normálne pracujem, tak mi to vyhovuje.
Máte 38 rokov, váš posledný súper mal 21. Niektorí bojovníci vo vašom veku by zrejme zápas s o 17 rokov mladším súperom nezobrali. Neodrádzali vás, aby ste na túto ponuku kývli?
Som starý, ale necítim sa tak. Chodím trénovať, niekedy idem aj s mladými chalanmi a kondične aj silovo zvládnem oveľa viac ako oni. U mňa nehrá skoro žiadnu rolu to, že je niekto odo mňa mladší, totižto prakticky všetci v súčasnom MMA sú odo mňa mladší. Už si príliš nemôžem vyberať, že idem bojovať s mojím rovesníkom, tento šport už v mojom veku robí málo zápasníkov.
Po poslednom zápase ste nachytali všetkých, keď ste do stredu klietky položili rukavice, čo sa robí pri ukončení kariéry, no krátko na to ste si ich vzali späť. Plánovali ste urobiť takýto žart alebo to bolo spontánne?
Mal som to v hlave, no nevedel som, či ten žart urobím, lebo som netušil, ako to zoberú ľudia. Keďže som vyhral zápas, chcel som urobiť nejakú šou, tak som vyskúšal takýto vtip. Po prehratom zápase by som to určite neurobil. (smiech)
Minulý rok ste v jednom z rozhovorov vyhlásili, že pomyselný oheň vo vás už nehorí tak ako ako kedysi. Zmenilo sa odvtedy niečo? Ako vyzerá tento oheň momentálne?
Oheň už tak nehorí, to platí aj po tomto zápase. Predtým som išiel do zápasov a nikdy som nemal v hlave, že môžem nejaký zápas prehrať. Išiel som do klietky s tým, že vyhrám a postupujem ďalej a ďalej. Teraz som tak nastavený, že idem na zápas, som pripravený, ale nehrá pre mňa takú veľkú rolu to, že mám vyhrať. Zohráva to svoju úlohu, ale ten oheň nie je taký, že fúha... Neviem to presne vysvetliť, ale jednoducho to dnes už necítim tak ako kedysi.