Pamätnou gólovou hlavičkou do siete Anglicka dostal československú reprezentáciu na ME 1976, kde napokon aj triumfovala. Bývalý skvelý futbalista, tréner či politik Dušan Galis oslavuje v nedeľu 75. narodeniny. Stále je veľmi aktívny a netají, že typický dôchodok nie je nič pre neho, pretože by sa nudil.
Nemrzí vás, že ste si na záverečnom turnaji, na konci ktorého sa Československo tešilo z titulu majstra Európy, nezahrali ani minútu?
- Mrzí, čoby nie. Veril som, že aspoň na päť minút na ihrisko vybehnem. Ale trénerom som to nezazlieval, vedeli, čo robia, o čom napokon svedčí aj zisk titulu európskeho šampióna. V konečnom dôsledku som rád, že som bol mohol byť súčasťou víťazného kolektívu a všetko s ním prežívať.
Po piatich rokoch v Košiciach ste prikývli na ponuku Slovana Bratislava...
- Mali o mňa záujem pražské veľkokluby Sparta i Slavia, no vedenie belasých mi zaručilo, že ma príjmu na Fakultu telesnej výchovy a športu. Oželel som možno viac peňazí, no chcel som si urobiť vysokú školu, a preto padla voľba na Slovan, ktorého dres som obliekal štyri roky. Potom som odišiel do španielskeho Cadizu, nakrátko späť do Žiliny, odtiaľ do belgického Hasseltu a hráčsku kariéru som najmä pre problémy s viackrát operovaným kolenom uzavrel v sezóne 1983/84 v Petržalke.
Aké boli vaše trénerské začiatky?
- Začínal som ako asistenta Ruda Nováka v doraste Slovana. Po čase som sa stal koučom seniorského B-tímu, darilo sa nám a v roku 1990 ma vymenovali za trénera áčka. Išla nám karta aj z toho dôvodu, že 99 percent hráčov boli odchovanci klubu a mali k nemu citový vzťah. To sa so súčasnosťou ani nedá porovnať. Bolo radosťou pracovať s hráčmi, ako boli Krištofík, Dubovský, Stúpala, Vencel, Pecko, Gostič, Chvíľa a mnohí ďalší. Získali sme federálny i tri slovenské tituly a dokázali sme hrať otvorenú a vyrovnanú partiu s Realom Madrid, AC Milánom či Borussiou Dortmund.
Zo Slovanu viedli vaše kroky do Trnavy. Ako si spomínate na toto obdobie?
- V Spartaku som mal pod palcom veľmi kvalitné mužstvo, ktoré malo na to, aby vyhralo ligu. V tom čase však boli 1. FC Košice ekonomicky ďaleko silnejšie a voči tomu sme nemali šancu. Skončil som tam predčasne na vlastnú žiadosť. Stali sme sa jesenným majstrom, no pred koncom sezóny sme už stratili šancu na titul. Trnava napokon obsadila druhé miesto, len dva body za majstrovskými Košicami. Triumf v Slovenskom pohári a finálové víťazstvo 2:0 práve nad Košičanmi bol len slabou náplasťou.
