Odhodlaná ukázať, čo v nej stále je! Slovenská biatlonistka Paulína Bátovská Fialková (32) sa po materskej pauze vrátila k profesionálnemu športu a zvládanie tréningov popri starostlivosti o dcérku považuje za svoju najväčšiu výzvu. Napriek náročným začiatkom našla rovnováhu medzi športovou kariérou a rodinným životom a do novej sezóny vstupuje s pokorou a odhodlaním ukázať, že sa opäť dokáže zaradiť medzi svetovú špičku. V rozhovore pre Nový Čas detailne opísala svoju tréningovú logistiku s dcérkou Romankou, ako vyzerá jej bežný deň, ale priznala aj to, že nové životné výzvy jej pomohli prekonať určitú športovú krízu.
Fotogaléria
Čo bolo pre vás najväčšou výzvou po návrate po materskej?
Najväčšou výzvou po návrate bolo určite zvládnuť logistiku starania sa o dcérku a trénovania zároveň. Mnohokrát bolo potrebné zaimprovizovať, ale spolu s celou rodinou sme to zvládli, myslím si, že na výbornú.
Ako vyzerá vôbec váš bežný deň, keď trénujete a zároveň sa staráte aj o dcérku?
Rána som kedysi začínala rozcvičkou. Dnes mám ako rozcvičku rannú rutinu s malou. Mliečko, hygiena, obliekanie, raňajky. Potom idem na doobedný tréning, ona zatiaľ spí. Keď sa vrátim máme obed, hrám sa s malou. Poobede idem na tréning a ona má opäť šlofík. Večer po večeri už máme spolu opäť rutinu. Okolo 20:30 uložím Romanku a začína môj čas na masáž/ strečing a inú regeneráciu. Toto je ten ideálny scenár (smiech).
Čo vám najviac chýbalo na biatlone počas pauzy?
Jednoznačne pretekanie. Celá tá atmosféra a to napätia vo svetovom pohári. Telu chýbala aj fyzická záťaž na ktorú bolo za tie roky zvyknuté.
Akým spôsobom vás dnes v kariére podporuje manžel?
Na tomto sa myslím nezmenilo nič, podporuje ma rovnako ako v minulosti. S tým rozdielom, že teraz mu do programu pribudol aj babysitting.
Aký je váš hlavný cieľ v sezóne, cítite sa byť v dobrej forme?
Môj hlavný cieľ je stanovený až v budúcej sezóne. Teraz nemám dôvod na seba tlačiť. Chcem pretekať čo najlepšie ale nedokážem predvídať kam sa po takej pauze zaradím. Cítim sa už dobre ale celú jesennú časť prípravy ma trápili choroby, čo ma logicky zbrzdilo v tréningu. Uvidíme na čo budem mať už čoskoro.
Zmenilo sa dnes nejakým spôsobom vaše vnímanie súperiek?
Určite áno. Mám ich napozerané z inej perspektívy - z TV (smiech).
Dá sa povedať, že materstvo vám pomohlo prekonať športovú krízu?
Mohla by som tak povedať. Ale či som ju naozaj prekonala ukáže až sezóna.
Máte väčšiu motiváciu pretekať teraz, keď na tribúne bude občas aj dcéra?
Samozrejme, robím to aj pre ňu. A keď už musím obetovať náš spoločný čas, je pre mňa motiváciou ho využiť čo najefektívnejšie.
Máte nejaký vzor medzi športovkyňami, ktoré sa úspešne vrátili po materskej?
Skláňam klobúk pred všetkými mamami, ktoré sa vrátili s bábätkom k vrcholovému športu. Je to nesmierne náročné. A či už bol ich návrat viac alebo menej úspešný, sú pre mňa inšpiráciou.
Aký máte odkaz pre športovkyne, ktoré váhajú, či si môžu dovoliť materstvo počas kariéry?
Možno by som im poradila, aby nič neplánovali. Aj ja som nechala veci plynúť, dvere som nezavrela a čas mi ukázal cestu. Každé dieťa je iné, preto je dôležité sa najskôr oboznámiť s novou situáciu, nájsť si režim a až potom rozmýšľať, či vôbec nejaký šport ešte pripadá v úvahu.
