Čas neúprosne letí a ani športové legendy ho nevedia zastaviť! Reč je o skvelom bývalom kanonierovi, držiteľovi všetkých štyroch slovenských medailí z hokejových MS a víťazovi Stanleyho pohára z roku 2009 s Pittsburghom Miroslavovi Šatanovi.
Rodák z Topoľčian, prezývaný Tichý zabijak, sa totiž dnes dožíva krásnych 50. rokov. Denníku Nový Čas poskytol rozhovor, v ktorom si zaspomínal aj na svoje začiatky, v ktorých paradoxne koketoval s futbalom a prezradil aj to, či niečo vo svojej úspešnej kariére ľutuje.
Ako vnímate to, že oddnes máte na chrbte už päť krížikov, cítite sa tak?
Fúha, ako sa cítim (smiech)? Musím povedať, že to číslo v mojom občianskom preukaze sa mi zdá vysoké… Popravde sa tak necítim, ale, žiaľ, je to realita a mám 50-ku. Čas letí a človek to nezastaví.
Plánujete veľkú oslavu?
To nie, viete, že ja nie som na takéto veci. Ale určite budú 2-3 menšie oslavy, musím to urobiť na viac etáp v kruhu rodiny a, samozrejme, aj na zväze.
Keď sa obzriete za svojou hráčskou kariérou, urobili by ste v nej niečo iné?
Vždy sa dá nájsť plno vecí, ktoré by ste teraz urobili možno inak a lepšie s odstupom času, ale nemá význam sa k tomu vracať, pretože to už nezmeníte. Ja tak nerozmýšľam. Som vďačný za svoju kariéru, ktorú som mal, a necítim sa byť ešte v stave, že by som mal bilancovať svoj život…
Som aktívny, pracujem na zväze, mám okolo seba dobrý kolektív a to ma ženie vpred. Pracujeme na tom, aby slovenský hokej dosahoval v budúcnosti ďalšie úspechy, ale to je beh na dlhé trate. A, samozrejme, mám pri sebe skvelú rodinu.
A ZOH 2010 vo Vancouveri?
Tak to mrzí všetkých a bude mrzieť, že sme nezískali bronz. Ale ako som povedal, zbytočne sa vracať k veciam, ktoré už nezmeníte - to je zbytočné mlátenie slamy. Ale v tom čase každý urobil maximum, čo mohol.
Od leta 2019 ste šéfom hokejového zväzu. Neľutujete spätne, že ste sa vydali touto cestou, stále máte elán?
Keď som sa vtedy takto rozhodol, tak to teraz neľutujem. Samozrejme, že sú niekedy situácie, ktoré človek k životu nepotrebuje. Pokiaľ bude na zväze tím ľudí, ktorý bude mať motiváciu posúvať náš hokej vpred, tak ja sa budem snažiť tomuto kolektívu pomáhať. Zatiaľ to tak cítim.
Je pravda, že ste v detstve najskôr koketovali s futbalom, teda otec Emil si to prial?
Áno, ale v zime sa futbal nehral, takže som hral hokej, a myslím si, že som si dobre vybral. Futbal som hral iba na okresnej báze, zvolil som si správny šport a rozhodne to neľutujem. Mali sme aj skvelého trénera v hokeji, už nebohého pána Jožka Nemca, a aj to do veľkej miery zavážilo.
Ťahá vás to ešte na ľad, chodíte s nejakou partičkou občas vyvetrať výstroj?
Priznám sa, že tento rok som ešte nebol. Som tak pracovne vyťažený, že absolútne nemám čas (smiech).
Aj si občas pozriete pamätné zápasy či už s reprezentáciou, či v NHL?
Iba občas, ale aj to zväčša, keď to niekde reprízujú v televízii pri nejakých prenosoch. Sú to krásne spomienky.
Ako vznikla prezývka
Bývalý skvelý kanonier mal počas kariéry prezývku Tichý zabijak. Ako to vôbec vzniklo? „Dal mi ju môj bývalý spoluhráč v Buffale Mike Peca a odvtedy mi to prischlo,“ doplnil oslávenec.
Otec Emil (76) o synovi
„Z malého Mirka som chcel mať vždy športovca. Najprv si obul kopačky, keďže som hrával dedinský futbal. Lenže prišla zima a nevedel som, čo s ním, pretože bol veľmi živý. Odporučili mi tréning hokejových prípraviek... Teraz som rád, že vyhral hokej nad futbalom, pretože dosiahol v kariére veľmi veľa.“
