Paralympionik Peter Lovaš (45) je vynikajúcim príkladom toho, že ak má niekto cieľ, nikto a nič ho nezastaví. Keď mal 20 rokov, utrpel pri autohavárii vážne zranenie chrbtice. Za nič nemohol, bol len spolujazdcom, no následky si ponesie do konca života.
Cesta k triumfu
Stolný tenis bavil Petra už odmalička. „Ako deti sme ho hrávali už v škole, sem-tam sme si išli zahrať cez prestávky,“ spomína na svoje začiatky úspešný športovec. Vážnejšie sa tomuto športu začal venovať v roku 2012 v klube ŠK Altius na Mokrohájskej. „Postupne ma to viac a viac bavilo a potom som sa dostal do blízkosti reprezentácie Slovenskej republiky v parastolnom tenise,“ ozrejmuje Peter s tým, že na najvyššej úrovni začal hrať od roku 2020 pod vedením Andreja Bardoňa.
„S myšlienkou, že by som sa mohol kvalifikovať na paralympiádu, som sa začal pohrávať pred dvomi rokmi, keď som začal porážať hráčov z top 10 v mojej skupine. Miestenku som si definitívne vybojoval na turnaji v poľskom Wladyslawowe,“ povedal Peter, ktorému sa potom začala veľmi tvrdá príprava, pretože musel dohnať tých, ktorí mali natrénované viac. „Čím sme boli bližšie k paralympiáde, tým som si viac uvedomoval, že som súčasť tímu,“ usmeje sa športovec a dodáva, že zlato sa nerodilo ľahko.
Jedným zo súperov boli Španieli, s ktorými sme tento rok trikrát prehrali, a Kórejci, ktorí za posledné tri roky prehrali len jeden zápas. „Keď sa nám už podarilo dostať do finále, tak sme si naozaj verili, že by to mohlo dobre dopadnúť, aj keď sme ich ešte neporazili. Keď sme vyhrali, bolo to niečo krásne, veľký nával emócií a nádherný pocit. Janko Riapoš mi bol naozaj veľkou oporou,“ povie rozžiarený Peter.
Ďalšie plány
Ziskom zlatej medaily sa preňho, samozrejme, nič nekončí, dopraje si dvojtýždňové voľno na regeneráciu a tiež strávi čas s priateľkou Táničkou (44), ktorá mu je obrovskou oporou. „Ten šport ma stále baví, fyzicky aj duševne to zvládam v pohode, takže chcem sa tomu naďalej venovať. Pevne verím, že pribudne ešte množstvo výher a že sa tiež nominujem aj na paralympiádu, ktorá bude o štyri roky v Los Angeles,“ pousmeje sa zlatý medailista, ktorý je nesmiernou motiváciou aj pre zdravých ľudí.
„Všetkým by som odkázal, aby v živote nikdy neklesali na duchu a išli za svojimi snami. Treba bojovať a život nám určite niečo pekné prinesie,“ uzatvára úspešný paralympionik.
