Paralympionik Peter Lovaš (45) je vynikajúcim príkladom toho, že ak má niekto cieľ, nikto a nič ho nezastaví. Keď mal 20 rokov, utrpel pri autohavárii vážne zranenie chrbtice. Za nič nemohol, bol len spolujazdcom, no následky si ponesie do konca života.
Peter skončil na invalidnom vozíku, no neprepadol depresii, rozhodol sa s osudom popasovať, urobil si vysokú školu, našiel si priateľku, stal sa reprezentantom Slovenska v stolnom tenise a na paralympijských hrách v Paríži získal zlato vo štvorhre. Aj napriek hendikepu žije naplno, nikdy sa nevzdáva a mieni si plniť ďalšie sny.
Peter bol odjakživa športovec, ktorý sa v minulosti venoval minifutbalu. Po maturite začal pracovať, potom nastúpil na vojnu. Pol roka po nej mu životné plány zmenil osudný okamih, keď auto, v ktorom sedel, havarovalo. „Odvtedy používam vozík. Uvedomoval som si, že mám problém s chrbticou, ale nejak som to vtedy neriešil. Bral som to tak, že stalo sa a idem ďalej. Myslel som, že sa dám do poriadku a bude to okej,“ hovorí nesmierne pozitívne naladený Peter.
Potom však zistil, že úplne naspäť sa mu predošlý život nevráti. „Ja som to nikdy nebral nejako veľmi negatívne, aj keď je to obrovský zásah do života. Som pozitívne naladený človek a povedal som si, že aké karty mi boli rozdané, s takými musím hrať,“ dodáva Peter, ktorý sa teší veľkej podpore a pomoci rodiny.
Štúdium a plávanie
Po havárii a následnej rekonvalescencii si povedal, že musí začať normálne žiť. „Chcel som si rozšíriť pracovné obzory a prihlásil som sa do Bratislavy na nadstavbové štúdium na Mokrohájsku, kde ma prijali. Tak som vyletel z hniezda a tam som sa začal venovať športom,“ usmeje sa Peter.
Prvý šport, ktorý ho uchvátil, bolo plávanie. „Bolo to náročné, ale fajn. Bral som to tak, že je to výborné aj v rámci rehabilitácií. Bol som aj v reprezentácii SR, pretože plávanie mi vždy išlo,“ zamýšľa sa Peter, ktorý pre seba dokázal urobiť viac ako bežný zdravý človek. V rámci projektu Európskej únie sa dostal na nadstavbové štúdium na rok do Dánska, a keď sa vrátil, prijali ho na vysokú školu. „Vyštudoval som sociálnu prácu,“ pochválil sa zlatý paralympionik.
