Obrovská tragédia zasiahla srdcia fanúšikov trnavského Spartaka a najmä rodinu Jaroslava Mačáka († 50). Obľúbenec tribún z konca 90. rokov zomrel v utorok popoludní v bratislavskej nemocnici.
Neopísateľný žiaľ prežíva hlavne manželka Daniela a ich milujúce deti Jaroslav (21) a Hanka (25). Práve Hanke sa len pred tromi mesiacmi narodil nádherný vnúčik, no jeho dedko si ho nestihol ani poriadne užiť. Daniela vyrozprávala so slzami v očiach a bolesťou na srdci, ako jej statočný manžel bojoval so zriedkavou formou rakoviny do posledného dychu.
Narodil sa pre futbal a bol pri ňom celý život. „On bol taký šľachetný človek, ako len málokde vidíte. Bol priateľský a nesmierne dobrý parťák. Nikdy nepovedal, že nepomôže a vždy to robil s úsmevom na tvári. Futbal hral s veľkým oduševnením a vždy nechal srdce na trávniku. Je to neopísateľná strata,“ zhodli sa jeho futbaloví kolegovia.
Pretrhnuté šťastie
Pre jeho povahu a zlaté srdce ho mal každý rád. „A to preto, že bol vždy usmiaty a vedel naozaj všetko. Ten futbal bol pre neho úplne všetkým,“ začína rozprávať svokra, ktorá stále nemôže uveriť, že sa udiala taká veľká tragédia. Veď Jaroslav ešte v januári tohto roka oslávil s milovanou rodinou svoju 50-ku a bol najšťastnejší na svete. Nikto vtedy netušil, že šťastie už za pár mesiacov pretrhne smrť.
Ešte začiatkom júla bol ten najšťastnejší dedko na svete a užíval si svojho vnúčika plnými dúškami. „Jemu naozaj nikdy nič nebolo, on snáď za celý život nemal ani teplotu. V júli sa sťažoval na bolesť krížov. Keď už to bolo neznesiteľné, išiel k lekárovi. Ten mu dal lieky na bolesť a poslal ho domov,“ začína rozprávať so slzami v očiach statočná manželka.
Jej životnú lásku však chrbát bolel stále viac. „V noci mu už bolo tak zle, že sme išli na pohotovosť, tam si ho aj nechali. To bolo 12. júla. Robili mu vyšetrenia a všetky možné veci, pričom o 12 dní nám povedali zdrvujúcu správu. Mal mnohopočetný myelóm, čo je v podstate nádorové ochorenie krvi,“ s plačom prezradila Daniela.
Myelóm je zriedkavá forma rakoviny. „On prišiel do nemocnice po svojich a za dva dni už nemohol stáť na nohách. O týždeň už ani nechodil,“ spomína statočná žena. Rakovina mala fatálne následky a zožierala telo jej manžela rýchlosťou blesku. „Toľko liekov užíval, že mňa by to zabilo,“ pripojila.
Opora rodiny
Jaroslav sa z nemocnice už domov nevrátil. „V utorok o tretej zomrel. Každý deň, keď sme mohli, sme za ním chodili. Verili sme do poslednej chvíle,“ vraví plačúca žena.
Dcéra Hanka nedávno porodila syna a teraz prišla o otca. „On sa tak veľmi tešil z vnuka, ešte rozprával, že bude z neho futbalista. Už sa toho však nedožije,“ vraví zdrvená dcéra, ktorú otec učil hrávať futbal aj s bratom Jaroslavom, pričom celá rodina týmto športom žili. „On bol pre našu rodinu, a navždy aj bude, tým najlepším manželom, otcom a dedkom. Navždy zostane v našich srdciach a nikdy ho neprestaneme milovať,“ uzavrela smútiaca rodina.
Nikdy nebol zamračený
Na svojho bývalého hráča spomína aj FC Spartak Trnava. „Bol výborný futbalista a skvelý človek s priateľskou povahou. Futbal miloval telom i dušou. Do malého Ríma prišiel vo veku 20 rokov z Popradu, na drese nosil číslo 9 a jeho pozíciou bolo pravé krídlo a útok. Fanúšikovia ho milovali,“ uviedol klub, v ktorom zanechal najväčšiu stopu.
