Dostať sa do druhej najlepšej hokejovej ligy sveta nie je ľahké, ale Andrejovi Podkonickému (46) sa to podarilo, aj keď váhal, či prijať vo vojnových časoch ponuku z Ruska. V Omsku však presvedčil o svojich kvalitách, preto si ho popredný európsky klub upísal na ďalšie dva roky s vylepšenými podmienkami.
V prvej časti exkluzívneho rozhovoru pre Nový Čas hovoril o živote v tejto krajine i o tom, že Slováci z KHL chceli ísť reprezentovať. Teraz ozrejmuje, ako sa tam vôbec dostal, aké je ťažké žiť bez rodiny i to, že si trúfa prevziať pozíciu hlavného trénera reprezentácie.
Ako sa vlastne zrodil váš angažmán v Avangarde Omsk?
Počas mojich zatiaľ posledných MS (2023, pozn. red.), na ktorých som bol ako asistent Craiga Ramsayho, mi zavolal jeden z ruských agentov, či by som nechcel ísť do Omska. Bol to človek, ktorého poznám už pár rokov, zháňa mladých hráčov a párkrát som mu pomohol. Robí pre celú Európu aj pre NHL. Nuž a Omsk práve vtedy hľadal nejakého asistenta zo zahraničia, oslovili ho, aby niekoho našiel a on si vybral práve mňa.
Čo bolo pre vás hlavnou motiváciou prijať túto ponuku?
- Pre mňa je KHL druhá najlepšia liga na svete a pre trénera nie je jednoduché sa tam dostať. Vždy som mal ambíciu v nej pôsobiť. Samozrejme, najväčšou métou je NHL, ale KHL je pre Európana schodnejšia. Som rád, že sa mi to podarilo.
Kontrakt, ktorý ste s Omskom podpísali, bol zrejme lukratívny...
- Určite sa to nedá porovnávať s podmienkami, aké majú tréneri na Slovensku či v Česku. Som živiteľ rodiny a peniaze sú z tohto hľadiska pre mňa dôležité. Vzhľadom na situáciu, v akej sa Rusko nachádza, to však nebolo ľahké rozhodovanie... Ale ja som raz ako hráč odmietol ísť do KHL, konkrétne do Rigy, čo som si neskôr vyčítal a povedal som si, že podobnú chybu už nikdy neurobím.
Vy ste už v Rusku ako hráč pôsobili v klube Víťaz Čechov, čiže ste nešli do úplne neznámeho prostredia. Ako sa Rusko odvtedy zmenilo?
- V Čechove som bol v roku 2007 a odvtedy sa tam všetko posunulo k lepšiemu. Najmä tá súťaž je už úplne iná, oveľa kvalitnejšia. Všetky kluby sú finančne dobre zabezpečené a Omsk je jeden z top tímov. Máme nádherný nový zimný štadión, perfektné zázemie, hokejová akadémia má úplne ideálne podmienky pre mladých hráčov – školu, ubytovanie, jedlo, dve ľadové plochy, telocvičňu, plaváreň, rehabilitáciu. Tie podmienku sú v Omsku naozaj neskutočné.
Ako komunikujete s hráčmi – po rusky alebo po anglicky?
- Aj tak, aj tak. Keď robím mítingy pred zápasmi, tak hovorím k hráčom po anglicky. Rozumiem všetkému, čo po rusky hovoria, no aktívne zatiaľ veľmi nekomunikujem. V tomto roku si určite nájdem nejakú učiteľku a zdokonalím sa aj v ruštine.
Čo presne máte v tíme ako asistent trénera na starosti?
Mám pod palcom najmä obrancov, čiže hru v obrannom pásme, defenzívu. Boli sme však taký trénerský tím, kde každý mohol povedať svoj názor na ktorýkoľvek aspekt hry. V play-off sa nám však stalo, že nám odvolali hlavného trénera. Museli sme doplniť trénerský tím ďalšími odborníkmi a teraz je, myslím si, veľmi kvalitný.
Vedenie klubu zrejme nebolo spokojné s tým, že ste vypadli už vo štvrťfinále s Jaroslavľom...
- Určite sme mali vyššie ciele, chceli sme ísť až do finále. Sezónu sme mali veľmi dobrú, ešte 5 kôl pred koncom sme bojovali o celkové prvenstvo. Potom sme však prehrali pár zápasov a ušlo nám to o niekoľko bodov. Prvým kolom play-off sme prešli hladko, no potom sme narazili na veľmi dobre organizovaný tím Jaroslavle, ktorý hrá veľmi dobre v obrane, a napokon sme prehrali 3:4 na zápasy. Vedenie s týmto naším výsledkom nebolo spokojné. Ako som už hovoril, chceli ísť do finále.
S vami však zrejme boli spokojní, keďže vám ponúkli nový kontrakt na dva roky.
- Určite. Dostal som novú ponuku na dva roky s ešte lepšími podmienkami. Opäť to však nebolo ľahké rozhodovanie, či tam ostať ďalšie dve sezóny. Mám tu na Slovensku rodinu a počas roka sa dostanem domov len raz. V uplynulej sezóne som bol doma len pred Vianocami na osem dní. Na Vianoce sme hrali... Môj najstarší syn má 19 rokov, stredný 14 a dcérka má 11, potrebovali by, aby som sa im venoval. V tomto to rozhodne nemám jednoduché.
Verí si aj na reprezentačnú stoličku
Zrejme sa blíži čas, keď bude musieť slovenskú reprezentáciu prevziať po Ramsaym nový tréner. Podkonický sa spomínal ako možný kandidát, lenže Omsku sa upísal na ďalšie dva roky. Nepripravil sa tým o túto možnosť?
„Už len to, že som bol pri reprezentácii, bola veľká vec. Ja spolu s Janom Pardavým sme boli pri Ramsaym najdlhšie, takže by bolo logické, keby sme to žezlo prevzali po ňom. Byť trénerom reprezentácie by pre mňa bola obrovská česť, ale aj obrovská zodpovednosť. Či na to mám? Myslím si, že tie veci, ktoré Craig presadzoval, už máme také zažité, že by nebol problém, aby sme to po ňom prevzali. Ja by som bol najradšej, keby tu Craig ostal ešte ďalších 5 rokov. Klobúk dolu, že ešte stojí na striedačke a pomáha slovenskému hokeju. Lebo je neodškriepiteľné, že mu pomohol ohromným spôsobom, napríklad už len tým, ako zmenil mentalitu našich hráčov. Treba v tom pokračovať!“
