Spojil svoje meno s jedným z najbohatších ruských klubov. Tréner Andrej Podkonický (46) strávil uplynulú sezónu v klube KHL Avangard Omsk, kde pôsobil ako asistent trénera.
Bývalý slovenský hokejový reprezentant, ktorý okúsil aj NHL, sa po skončení kariéry vypracoval na špičkového trénera. Stál po boku Craiga Ramsayho pri národnom tíme, keď ho zastihla ponuka z Ruska. Rozhodnutie odísť do krajiny, ktorá vedie vojnu proti Ukrajine, nebolo jednoduché. Novému Času poskytol po prvej sezóne v Omsku exkluzívne interview, v ktorom objasňuje svoje dôvody odísť, ako aj to, čo sa odohrávalo v srdciach našich hokejistov z KHL, keď ich nenominovali na MS. Prinášame vám prvú časť rozhovoru.
Rusko vedie vojnu na Ukrajine, sťažoval tento fakt vaše rozhodovanie o prijatí angažmánu v Omsku? Čo vám radila vaša rodina?
To nie je len o rodine... Takéto rozhodnutia nie sú v danej situácii jednoduché. Každý má na to, čo sa deje, iný názor, šport sa spája s politikou a bez nej by šport prakticky neexistoval. Opakujem, nebolo to ľahké rozhodovanie. Bral som do úvahy aj moje pôsobenie v reprezentácii a vedel som, že hneď ako tam pôjdem, pri národnom tíme budem musieť skončiť. A pritom práve reprezentácia mi najviac pomohla v tom, že som sa do Omska dostal. Sadol som si s Miroslavom Šatanom a Craigom Ramsaym a prebral som s nimi túto ponuku. Najmä s Craigom som o tom dlho a otvorene hovoril. Bolo mu ľúto, že ho opúšťa asistent, s ktorým dlhodobo spolupracoval, ktorému dôveroval a bol s ním v reprezentácii prakticky od začiatku. Nebolo to jednoduché, ale povedal mi, že pre trénera, ktorý chce napredovať, je to super ponuka.
Boli ste počas sezóny v kontakte so slovenskými hráčmi pôsobiacimi v KHL?
Samozrejme. Keď sme hrali v Moskve, bol som na večeri s Michalom Čajkovským a Paťom Rybárom. S Michalom Krištofom som sa zase stretol v Soči. V intenzívnom kontakte som bol najmä s Martinom Gernátom, s ním sme hrali aj v play-off. Musím konštatovať, že najmä on by našej reprezentácii na svetovom šampionáte neskutočne pomohol. Mal vynikajúcu sezónu. Bol jedným z najlepších obrancov v KHL, a preto si vyslúžil nový kontrakt.
Ako naši hráči z KHL vnímali, že nepôjdu na svetový šampionát v Česku?
Ťažko sa mi o tom hovorí... SZĽH podporujú a pomáhajú slovenskému hokeju rôzne firmy, ktoré na to majú iný názor, a preto hráči z KHL nemohli reprezentovať. Niekto ten hokej živiť musí. My však nie sme taká veľká krajina, ako sú Kanada či USA, kde im odmietne reprezentovať 60 hokejistov a oni sú stále schopní vyhrať majstrovstvá sveta. Tých našich hráčov v KHL nie je až tak veľa, ale Čajkovský, Gernát či Rybár by našej reprezentácii určite pomohli. Chalani chceli ísť reprezentovať, ale chápu tú situáciu... Napriek tomu si myslím, že komunikácia s nimi mohla byť lepšia. Niektorí končili sezónu skôr, už vo februári, v marci, stačilo im povedať...
Brali ako skrivodlivosť, že nepôjdu na MS?
- Veľa som sa o tom bavil s Gerym (Gernátom, pozn. red.). Veľmi chcel ísť reprezentovať. Hovoril, že zoberie akúkoľvek rolu v tíme. Vravel, že by veľmi chcel byť v reprezentácii, lebo taká silná sa už možno nikdy nedá dokopy. Bola tam šanca na medailu, preto ho veľmi mrzelo, že napokon nešiel.
V očiach mnohých naši hokejisti hrajúci v KHL zarábajú krvavé peniaze, pretože súťaž slúži propagande Vladimira Putina a jeho vojne, ktorú vedie na Ukrajine. Ako to vnímate vy?
Ja som za mier. Určite nie je dobré, že je vojna, ale obe krajiny sú za to zodpovedné. Nejdem sa k tomu veľmi vyjadrovať, ale myslím si, že v KHL sa nevedie nejaká vojnová propaganda.
No napríklad na zimných štadiónoch bolo písmeno Z, ktoré je symbolom invázie ruskej armády na Ukrajinu, a hráči nosili pred zápasmi armádne dresy...
Ja som tiež videl fotku zo štadióna s týmto písmenom, ale to bol bandy hokej, a nie ľadový hokej v rámci KHL. A to, že obliekli do vojenských dresov hráčov pred zápasom, to bolo, myslím, na počesť ich sviatku padlých vojakov. To robia aj v Amerike. Ja som chodil po štadiónoch v celej KHL a nevidel som ani náznak propagácie tejto vojny a nikto to tam ani neriešil. Samozrejme, bavia sa o tom a každý má na to iný názor. Aj v Rusku. Hoci tam vojnu nejako necítiť. Ich bežný život nijako neovplyvňuje. Je to sebestačná krajina.
Hokej sa tam modernizuje
Rusi boli známi tým, že preferovali izoláciu hráčov na legendárnych bázach (chatách) a tvrdý tréningový dril. Podľa zvolenského rodáka sa tam však prakticky všetko zmenilo. „Kluby preferujú spôsob prípravy ako v NHL. Dvojfázové tréningy boli v našom klube iba v auguste. Ani samotné tréningy už nie sú také dlhé a rozvláčne. Samozrejme, sú tímy, ako napríklad Kazaň, ktoré majú stále bázy, ale tie sú na takej úrovni, že v nich bývajú zahraniční hráči s celými rodinami a je tam o nich kompletne postarané. My sme bázu nemali. Hráči majú byty, rovnako ako ja. Väčšinu svojho času počas pôsobenia v Omsku som trávil na štadióne alebo v rámci toho obrovského komplexu. My sme prakticky každý druhý deň hrali, stále sa lieta a na nič iné ako hokej ani nebol čas.“
Andrej Podkonický
- Narodený: 9. mája 1978 vo Zvolene
- Draftovaný bol klubom St. Louis Blues zo 196. miesta v roku 1996
- Hráčska kariéra: Zvolen, Portland (WHL), Worcester (AHL), Florida (NHL), Louisville (AHL), HIFK (Fín.), Slovan, Iserlohn (Nem.), Washington (NHL), Portland (AHL), Liberec, Čechov, Brno, Mladá Boleslav
- TOP úspechy: víťaz Memorial Cupu 1998 (Portland), majster SR 2002 (Slovan) a 2013 (Zvolen)
- Reprezentácia: 37 zápasov/8 gólov, účastník MS 2007, 2008, 2010
- Trénerská kariéra: Zvolen, Slovan (hlavný), Žilina, SR 17, SR A, Omsk (asistent)
