Cesta k športovému úspechu nie je len o individuálnom úsilí a talente športovca, ale aj o spolupráci a podpore najbližších. V tieni športovca vždy stoja ľudia, ktorí mu fandia a vkladajú doňho dôveru. Jeho sen sa stáva aj ich snom. Spoločným cieľom trénerov, rodiny, fanúšikov aj TIPOSu je vidieť športovca dosahovať úspechy na športových podujatiach vrátane olympijských hier.
Našich reprezentantov podporujeme a fandíme im srdcom. Prostredníctvom exkluzívnych rozhovorov s najbližšími - s rodičmi, so súrodencami, s trénermi a partnermi - prinášame jedinečný a inšpirujúci pohľad na prípravu a cestu našich športovcov do Paríža...
Ich športová príprava na olympiádu priniesla niekoľko výziev, ktoré zdolali vďaka odhodlaniu a motivácii. Čo prežíva Katarína Adlerová, trénerka Viktórie FORSTEROVEJ - aktuálnej držiteľky národných rekordov v behu na 60 m, 100 m a 100 m cez prekážky pred jej premiérou na olympijských hrách?
Ako vnímate účasť Viktórie na olympiáde z pohľadu trénerky?
Tak, ako skoro všetci športovci snívajú, že sa raz dostanú na olympijské hry, je to podobné aj s trénermi. Aj ja som mala predstavu, že raz budem vidieť na štarte pod piatimi kruhmi svojho zverenca.
Je podľa vás Viktória v životnej forme?
Viktória sa neustále zlepšuje, tvrdo na sebe pracuje, a preto verím, že jej životná forma ju ešte len čaká v budúcnosti. Ale to neznamená, že teraz nie je dobre pripravená. Myslím si, že môže opäť prekonať svoje osobné rekordy, a to by ma veľmi potešilo.
Čo môže Viktóriu v jej veľký deň najviac motivovať?
Motiváciou pre ňu budú samotné štarty s najlepšími šprintérkami na svete.
Aké sú najväčšie výzvy pri príprave športovca na olympiádu a ako ich spolu prekonávate?
Príprava na olympiádu sa začala v októbri 2023. Absolvovali sme niekoľko dôležitých sústredení spolu s Danielou Ledeckou či fyzioterapeutkou Evou Demešovou. Máme taký svoj minitím, v ktorom sa cítime dobre, a to je veľká devíza v bezproblémovej príprave a pri prekonávaní problémov.
Čo vás najviac prekvapilo počas cesty na olympiádu?
Bol to vlastne neúspech na majstrovstvách Európy do 23 rokov, ktorý odštartoval jej odhodlanie ukázať, na čo má. Začala si veriť a na svetovej univerziáde po zisku striebra v behu na 100 m mi pred finále na 100 m cez prekážky povedala (za tri dni mala v nohách už 5 behov a ja som mala pocit, že už nevládze ani chodiť, a nie ešte šprintovať), že si ide po víťazstvo. A ona to dokázala! A ešte aj časom 12,72 s zabehla limit na olympiádu. Bola to neskutočná radosť! Takže ak pracujete so skutočným športovcom, neúspech ho môže nakopnúť k oveľa väčším výkonom.
Sú najväčšími fanúšikmi svojho syna - nášho najlepšieho skejtbordistu Richarda TURYHO, ktorý si vybojoval miestenku na OH v Paríži prvýkrát. Olympijský sen s ním snívali od samotného začiatku jeho rodičia Jana a Dušan.
Čo pre vás znamená byť súčasťou olympijskej cesty vášho syna Richarda?
Sme na syna hrdí a v živote by nám nenapadlo, že to dotiahne až na olympiádu. Šport, ktorému sa syn venuje – skejtbording - je zmyslom jeho života, pretože to robí srdcom.
Ako vnímate skejtbording?
Skejtbording je o výzvach a prekážkach tak ako každý iný šport. Ako rodičia sme pochopili, že aj keď sa nedarí, neznamená to, že zajtra slnko nevyjde. To sme vštepovali aj synovi, zajtrajšok prinesie nové výzvy.
Čo bolo pre vás najťažšie?
Najťažšie sme prežívali jeho zranenia. Skejtbording je náročný a rizikový šport. Spolu sme prežívali aj neúspechy a spoločne sme museli zvládať hlavne psychickú záťaž pred každými pretekmi a pri každej náročnej situácii.
Čo by ste chceli svojmu synovi odkázať pred jeho veľkým dňom?
Aby mal dokonale premyslenú svoju jazdu pred súťažou, aby súťažil so srdcom, pre divákov a pre svoju krajinu a hlavne bol sám sebou.
Aká je najcennejšia rada, ktorú ste dali svojmu synovi?
Byť dôsledný, čestný, spravodlivý a vytrvalý, pretože šport je aj o učení sa, ako prekonávať výzvy a prekážky.
Ako si spomínate na synove začiatky?
Ako rodičia sme nemali veľké očakávania. Brali sme to ako pohybovú aktivitu a boli sme radi, že syn nesedí doma pri počítači. Nikdy by nám nenapadlo, že raz bude skejtbording na olympiáde. V rámci partie chlapcov zo sídliska Ťahanovce v Košiciach si spoločne vyrábali prekážky na jazdenie a brali to ako zábavu. Momentom, keď to Richard začal brať vážnejšie, boli jeho prvé preteky. Tento u nás zatiaľ mladý šport by mal motivovať mládež k pohybu, vytrvalosti, húževnatosti a hlavne k trpezlivosti. Všetko sa dá dosiahnuť, keď to človek chce.
Aké sú najväčšie výzvy rodiča olympionika?
Byť jeho najväčším fanúšikom, a preto mu budeme držať palce.
Ďalšie rozhovory, napríklad s Michalom Vargom - trénerom triatlonistu Richarda Vargu - či s manželkou Jakuba Grigara, nájdete na www.tipos.sk.
