Rekordérka i olympijská medailistka: Jubilantka Fibingerová posiela krásny odkaz na Slovensko

Majsterka sveta, bronzová olympijská medailistka a svetová rekordérka, tým všetkým sa môže popýšiť jedna z najlepších guliarok histórie ...
  • Zdroj: TASR

Majsterka sveta, bronzová olympijská medailistka a svetová rekordérka, tým všetkým sa môže popýšiť jedna z najlepších guliarok histórie - Helena Fibingerová.

Navyše, na halových európskych šampionátoch vybojovala osem titulov a jej výkon 22,50 m z roku 1977 dodnes nikto neprekonal. V sobotu 13. júla oslávi 75 rokov.

Fibingerová: Slovákov milujem!

Často zavítala aj do Bratislavy, kde v rokoch 1972 až 1987 súťažila na populárnom atletickom mítingu P-T-S. Vo vrhu guľou má na tomto mítingu na svojom konte rekordných štrnásť víťazstiev.

"Som z moravsko-slovenského pomedzia, na Slovensko to máme čoby kameňom dohodil. Ja Slovákov milujem, mala som tam a mám tam priateľov. Vždy to bol zážitok, keď som mohla ísť do Bratislavy, ´pétéeska´ bola vždy nezmazateľne zaradená v mojom scenári, bola úžasná," zaspomínala si pre TASR.

Fibingerová sa narodila 13. júla 1949 v obci Víceměřice. Do tajov atletiky ju v Uherskom Ostrohu zasvätil miestny učiteľ telesnej výchovy Vladimír Přílezský a susedka, atlétka Jiřina Gottwaldová-Buchtová. Od roku 1964 trénovala v Spartaku Uherské Hradiště, ale už nasledujúci rok sa presunula do Gottwaldova (dnešného Zlína), kde pôsobila v rokoch 1965 - 1967.

Do vítkovického športového strediska prestúpila po maturite v roku 1968. Pôsobila v ňom až do roku 1988, pričom väčšinu času ju trénoval viacnásobný majster Československa vo vrhu guľou Jaroslav Šmíd (1934 - 2021), ktorý sa stal v roku 1977 jej manželom. Práve v tomto klube dosiahla v nasledujúcich dvoch desaťročiach mimoriadne úspechy.

Olympijský bronz priviezla z Montrealu

Reprezentačný dres si po prvýkrát obliekla v osemnástich rokoch na pretekoch olympijských nádejí vo východonemeckom Rostocku. Prvý titul majsterky Československa vo vrhu guľou získala v roku 1970 v Ostrave výkonom 16,41 m. V rokoch 1972 až 1977 ako prvá československá guliarka prekonala postupne hranicu 17, 18, 19, 20, 21 aj 22 metrov.

Pokračovať v čítaní
Viac k téme:
Odporúčame z TIVI.sk