Misia EURO 2024 sa pre slovenských futbalistov skončila. V pondelok ráno ich v Mainzi vyprevádzalo na cestu zamračené počasie, pričom podobné ich vítalo aj popoludní v Bratislave.
A hoci tváre mnohých našich hráčov boli zachmúrené, radosť už len z toho, že ich vidia, mali nemecké deti pri odchode i tie slovenské po prílete do vlasti.
Tím pricestoval do Bratislavy v pondelok napoludnie, kouč následne predstúpil pred médiá. „Mužstvo si bolo vedomé, že môžeme postúpiť do štvrťfinále, ale videl som na chalanoch, že boli zároveň pyšní na to, čo dokázali celkovo na ihrisku. Všetko išlo na šampionáte, ako malo. Som hrdý, že sme boli na trávniku takí aktívni ako ešte nikdy,“ nešetril slovami chvály na úvod Calzona, ktorý dostal kopu pozitívnych reakcií aj z rodného Talianska.
10 neprajníkov
„Už boli nejaké pozitívne ohlasy z mojej rodnej krajiny. Viac ako pochvaly z Talianska ma však teší radosť normálnych ľudí na Slovensku, ktorí sa tešia z tohto úspechu. Ja na Slovensku doma nie som, ale cítim sa tu ako doma, takže som rád, že sme mohli ľuďom u vás spraviť radosť,“ dodal skúsený kormidelník.
Zároveň sa na tlačovke rozhodol adresovať jasný odkaz všetkým jeho neprajníkom. Na Slovensku je totiž podľa neho asi tak 10 ľudí, ktorí nechcú dobre slovenskej reprezentácii: „Tešia sa z toho, že sme už z ME doma a kritizovať začali už od prvého dňa, ako som prišiel. Boli to osobné útoky na mňa, ale aj na zväz. Nepočkali ani deň, aby videli výsledky nejakej práce!“
Borbély a spol.
Talian tvrdí, že k nám prišiel s pokorou, ale určité osoby mu neprejavili žiadny rešpekt. „Na čele s pánom Borbélym, ktorý sa hrá na futbalového experta, ale podľa môjho názoru futbalu rozumie veľmi málo,“ nebál sa povedať svoj názor a pridal: „Už na jeho tvári vidieť, že je to agresívny typ osoby. Zrejme si sleduje osobné záujmy, keď by rád zastával funkciu vo zväze, no nemá na to kapacitu. Celej futbalovej verejnosti robí hanbu.“
Ladislav Borbély však nie je jediný, kto leží Calzonovi v žalúdku, ďalšími sú podľa neho Róbert Vittek a Ján Mucha. „Čo ma však zamrzelo, boli slová trénera Jána Kozáka, ktorý sa vyjadruje, ako keby bol v bare. Nebudem tolerovať agresívne prejavy na moju osobu.
Títo ľudia pochopili môj príchod na Slovensko, akože im cudzí tréner prišiel brať peniaze. Ale ja nie som taký. V deň, keď si nezaslúžim, čo zarábam, podpíšem ukončenie zmluvy a vrátim sa domov!“
Cesta k výsledkom
Calzona hodnotil svoju doterajšiu prácu a naznačil aj niečo o budúcnosti. „Moje mužstvo musí hrať hlavne dobrý futbal. Som rád za to, do akého bodu sme sa za 22 mesiacov od môjho príchodu dostali. Pokiaľ som tu ja, tak sme nehrali proti súperovi, ktorý by nás prehral viac ako 20 či 25 minút. Nielen teraz na turnaji, ale aj počas kvalifikácie. Mužstvo pochopilo, čo vedie k dobrým výsledkom.“
Výborný vzťah s Kováčikom
Temperamentný južan tiež prezradil, že má výborný vzťah s prezidentom zväzu Jánom Kováčikom. „Voči mne sa správal vždy super. Cítim sa tu skvele a nič mi nechýba. Pokiaľ príde deň, že sa tu cítiť dobre nebudem, práve prezident bude prvý, kto sa to dozvie. Ak by prišli nejaké problémy, tak s ním budem v rámci našich vzťahov vždy férovo komunikovať,“ ozrejmil.
Posledné nastupovanie do autobusu vo farbách turnaja a Slovenska bolo v Mainzi ťažké. Na niektorých hráčoch bolo badať ešte únavu, či už zo zápasu alebo pravdepodobne z prebdenej noci s myšlienkami, že od štvrťfinále ich delili doslova sekundy.
Náladu hráčom zlepšila aspoň partia detí, ktorá v daždi čakala, kým začnú vychádzať z hotela. Lámanou angličtinou prosili o fotku. Pristavil sa pri nich Juraj Kucka, Ondrej Duda si dal s nimi spoločné foto a neobišiel ich ani Milan Škriniar. Podobné to bolo po prílete do nášho hlavného mesta.
Na letisku čakali svojich hrdinov opäť najmä najmenší priaznivci, ktorí chceli autogram či spoločnú fotku. A hoci naši chlapci nešťastne vypadli, v srdciach fanúšikov zanechali stopu v krajine organizátora i vo vlasti.
