V osemfinále sa situácia skomplikovala. Zatiaľ čo slovenskí fanúšikovia mali na zápasy v základnej skupine EURO 2024 dostatok času na prípravu a mohli si lístky zaobstarať v predstihu, na stretnutie s Anglickom mali len niekoľko dní. To sa odrazilo aj na atmosfére v Gelsenkirchene.
Kúpiť lístok, zarezervovať ubytovanie a premiestniť sa minimálne 1000 kilometrov zo Slovenska do Gelsenkirchenu. Stihnúť to za päť dní je na pomery slovenského fanúšika fuška. Niet sa teda čomu čudovať, že na rozdiel od Frankfurtu, kde sa po slovensky hovorilo na každom rohu, v Gelsenkirchene o pokriku "My sme tu doma" sa hovoriť nedalo. Kapacita Arény AufSchalke na tento zápas bola 50-tisíc. Slovenský sektor mal vyhradených len 6-tisíc vstupeniek.
"Ste tu prví Slováci, ktorých sme stretli," povedali slovenskí policajti kooperujúci s nemeckými partii fanúšikov z Oravy v sobotu popoludni vo fanzóne. Keď sme chceli v sobotu večer zistiť, či sa tento stav zlepšil, fanzóna bola plná nemeckých fanúšikov a po pár minútach zápasu počasie rozohnalo fanúšikov.
V nedeľu sa priaznivcom zobudili do upršaného rána a kropiť mesto s najvyššou nezamestnanosťou v Nemecko prestalo až okolo obeda. Už v tom čase sa fanúšikovia oboch táborov začali schádzať vo fanzóne. Podľa očakávaní prevládali tí z Anglicka. Biele dresy premaľovali a osvetlili koloritu banského mesta. Angličtina sa stala na chvíľu neoficiálnym úradným jazykom. "C´mon England" spievali priaznivci, ktorým sa len ťažko rozumelo s angličtinou zo slovenskej základnej školy.
Organizátori turnaja akoby sa báli anglických fanúšikov. Už zápas Albionu so Srbskom vyhlásili za rizikový a predávali pivo s nižším percentom alkoholu ako je oficiálne určené. Zápas so Slovákmi takéto drastické opatrenie nepriniesol, ale organizátori zakázali vstup na tribúnu s pivom v ruke a pri nákupe len dva tieto nápoje na hlavu.
