Riskantný krok, ktorý im priniesol nový život. Ak by Nadia Nadimová (36) so svojou matkou a štyrmi sestrami neutiekla v detstve z Afganistanu, ktorý ovládal Taliban, nemala by vzdelanie, štúdium medicíny, ani šancu hrať futbal.
Nadia sa narodila začiatkom roka 1988 v afganskom Herate. Jej otec bol vojenský generál a matka riaditeľka školy. V roku 2000 sa však odohrala strašná tragédia, keď sa jej otec Rabani nevrátil domov zo stretnutia s Talibanom. Akonáhle sa jej mama Hadima dozvedela, že jej manžela popravili, nasledoval útek s falošnými pasmi do Pakistanu, odkiaľ odleteli do Talianska a potom nastúpili na palubu nákladného auta, o ktorom im povedali, že ich odvezie do Anglicka.
Namiesto Londýna však Nadiu s rodinou vysadili v utečeneckom tábore v Dánsku. Tento moment sa neskôr ukázal ako jedna z najlepších vecí, ktorá sa vtedy 12-ročnej Nadii mohla stať. „Konečne som sa cítila slobodná. Mohla som spať bez toho, aby som sa bála rakety alebo čohokoľvek, nárazu do domu či zvukov vojny,“ začala rozprávať svoj príbeh dnes už 36-ročná Nadia Nadimová.
Na severe Európy nielenže objavila futbal, ale začala tam aj nový život. „Nepamätám si konkrétny sen, ktorý som mala, keď som bola v Afganistane, ale vždy som vedela, že chcem byť úspešná. No kým som tam žila, nebola som súčasťou ničoho,“ pokračovala Nadia, ktorej základy futbalu vysvetľoval už v detstve otec.
