Už pár týždňov sa s nimi stretávame na obrazovkách Markízy, Dajto a na Voyo či už v úlohe komentátorov, redaktorov alebo moderátorov zápasových štúdií.
Pre mnohých z nich je práca na európskom šampionáte UEFA EURO 2024 splneným snom či vrcholom kariéry. Aká ale bola ich prvá skúsenosť s televíznym vysielaním a zažili v priamom prenose aj poriadny trapas? Opýtali sme sa športových tvárí televízie Markíza, ktorá je oficiálnym vysielateľom aktuálne prebiehajúcich majstrovstiev Európy vo futbale.
Marián Červenka (28), moderátor a komentátor
Mal som prísť len na pohovor, ale dali mi hneď do ruky mikrofón a išiel som robiť nejaké majstrovstvá žien, tlak na lavičke. Mal som vtedy 18 rokov, tie ženy boli väčšie ako ja. Myslím, že to bola tretia liga. Vtedy sa tak skúšalo, že ako by vyzerali prenosy z nejakých nižších súťaží. To boli také moje začiatky a postupne, cez Slovenský futbalový zväz, som sa takto „vykomentoval“ a som v Markíze. Čo sa týka trapasov, raz sa mi pred rozhovormi, ktoré išli naživo, roztrhli nohavice, takže som celý rozhovor držal nohy úplne zlepené pri sebe, aby nič nebolo vidieť.
Marián Tomčák (43), moderátor
Pamätám si na prvú výrobu reportáže. Bolo to v spravodajskej televízii. Chalanov, s ktorými som predtým ako futbalista hrával, som zrazu spovedal. Bol som taký nesvoj. Prvý živý vstup bol v domácom spravodajstve a urobili na mňa „habaďúru“. Povedali mi, že idem naživo. Ja som mal, samozrejme, stres a potom aj dobrý pocit, že som to zvládol. No až keď som sa vrátil, tak som zistil, že to nebolo odvysielané. Čo sa týka trapasov, keď som prvýkrát moderoval v Markíze, bol tam nejaký technický problém. Nemohli sme použiť prednahraté rozhovory a namiesto toho sme museli hovoriť o desať minút dlhšie oproti plánu, čo mne nerobí problém, lebo sa rád bavím o futbale, ale brptov bolo určite množstvo.
Andrej Zvolenský (31), komentátor
Bolo to presne pred 10 rokmi. Do istej televízie som sa hlásil ako redaktor a na pohovore sa ma opýtali, či by som bol ochotný si skúsiť aj pozíciu komentátora. Ten pohovor bol v stredu, ja som povedal áno a v nedeľu som už komentoval v Trnave zápas druhej futbalovej ligy medzi B-tímom Spartaka Trnava a Šamorínom. Bez skúseností som do toho išiel, ale tešil som sa, lebo to bola príležitosť k tomu, čo som vždy chcel robiť a veril som si, že v tom budem dobrý. A trapas? Raz som komentoval prípravný zápas, ktorý sa live streamoval na internete a v polčasovej prestávke som mal celkom úprimný rozhovor s kolegom o tom, ako vyzeral ten futbal. Škoda, že v réžii nám zabudli povedať, že naše mikrofóny nevypli.
Marek Arpáš (30), komentátor a moderátor
Pri prvej reportáži bola, samozrejme, tréma. V jednom športovom denníku som robil rozhovor vo voľnom čase. Bol som na dovolenke na Malorke a vtedy tam akurát prestúpil Maťo Valjent, ktorý stále hráva, a tak som mu skúsil zavolať že či by nemal chuť na rozhovor. Povedal, že áno, tak sme sa stretli v kaviarni a tam som spravil vlastne taký prvý rozhovor z reálnym športovcom zoči voči. No a v rozhlase to bolo takisto počas dovolenky. Bol som Berlíne na výlete a tam som zase skúsil zavolať Peťovi Pekaríkovi a ochvíľu už som u neho v obývačke nahrával rozhovor do rozhlasu. Trapasov bolo viac. Raz som chcel privítať môjho spolukomentátora Maťa Mikuliča, ktorého voláme Miky. Ja som si v živom vstupe nevedel spomenúť, ako sa volá, iba jeho krstné meno mi napadlo, tak hovorím, že mojim spolukomentátorom je Maťo a on tak čakal ako sa to bude ďalej vyvíjať, potom videl, že ma vyplo nejako, že ani obraz ani zvuk, ale začal teda, napojil sa pohotovo.
Tomáš Ďutka (36), moderátor
Začínal som v Žilinskom večerníku mapovaním najnižších slovenských futbalových súťaží. Začal som moderovať eventy, chodil som ale aj po štadiónoch, robil som hlásateľa na niektorých futbalových zápasoch. Aj na tých najvyšších či európskych zápasoch, ktoré hrali napríklad Žilina či Trenčín. Potom som robil aj v regionálnej televízii a práca v Markíze prišla až postupom času trošku neskôr. Čo sa týka trapasov, niečo fatálne v rámci televízie sa mi nestalo. Mimo televízie, keď som moderoval jednu firemnú vianočnú párty, tak som niečo pokazil, konfety nevystrelili v ten moment, v ktorý mali a klient teda nebol príliš nadšený. Proste občas sa niečo také udeje. Tých minitrapasov, keď bolo treba niečo zachraňovať a naháňať mačku za chvost, bolo ale určite veľa.
Pavol Kolečanský (31), redaktor
V Markíze som začal na stáži v spravodajstve. Po nejakých dvoch-troch týždňoch sme sa ešte s Luckou Hlaváčkovou a ďalšími kolegami bavili, že si neviem predstaviť, že by som mal robiť živý vstup. Raz som išiel z výroby a senior redaktor mi povedal, že ideš na živák. Myslel som si, že žartuje. Tak som išiel, dal som to, ale po tom, ako sa vypla kamera, tak som sa brutálne rozklepal. Postupne som neskôr moderoval šport v Teleráne a vyvrcholilo to asi komentovaním bojových športov UFC. Spomínam si na trapas keď sa mi raz podarilo v Teleráne vo vysielaní namiesto „mladí futbalisti“ povedať „pekní futbalisti“ a strašne som sa začal smiať. Nadväzovalo to totiž na to, že niekto zo Slovana vtedy pár dní predtým povedal, že „pekní bránkari“ a my sme sa s kolegami na tom smiali a asi o týždeň sa mi to stalo tiež.
