Patrí medzi našich najväčších cyklistických odborníkov! Ján Valach (50) je dlhoročný športový riaditeľ Petra Sagana (34). Spolu s ním sa rozhodol ukončiť pôsobenie na najvyššej worldtourovej úrovni a dnes s Tourminátorom obaja makajú pre slovenský kontinentálny tím Pierre Baguette.
V „prvej lige“ svetovej cyklistiky ste strávili dlhé roky, prečo ste sa dnes rozhodli pracovať pre slovenský kontinentálny tím?
V hierarchii, kde sú World Tour tímy na vrchole, sa nachádza náš tím za nimi na treťom leveli. Ja som v tej najvyššej lige strávil už dosť dlhý čas. Boli to pekné roky, keď som si s Petrom užíval tie najväčšie podujatia. K tomu však patril aj obrovský stres, takže som zvažoval, čo ďalej.
Mali ste aj ponuku zostať?
Áno, mal, ale vybral som si túto cestu, ktorá je pre mňa pokojnejšia a pohodlnejšia. Zároveň v tom však vidím veľký význam. Pomáhať slovenským pretekárom a nášmu športu ma motivuje a dodáva mi optimizmus.
Ako hodnotíte Juraja Sagana, ktorý je dnes rovnako ako vy športový riaditeľ?
Je to šikovný chalan a vnímavý človek. Má bohaté skúsenosti z worldtourovej úrovne, ktoré môže teraz odovzdávať. Snažím sa mu byť nápomocný, aby som zase posunul nejaké skúsenosti aj ja jemu. Jeho ambície sú na správnom mieste, bude z neho dobrý športový riaditeľ.
Hodí sa Peter Sagan do tímu Pierre Baguette?
Do našej koncepcie zapadol úplne dokonale. Som rád, že si vždy nájde čas na cestné preteky, ktoré využíva ako prípravu na horský bicykel. Je to pre neho posledný stupienok veľmi dobrej a kvalitnej prípravy. Zároveň podáva pomocnú ruku tímu, za čo sme všetci vďační a ideme spolu do boja.
Ste vlastne taký Peťov osobný manažér?
S Peťom sme za tie roky dobre zabehnutí. Je to výborný športovec a skromný človek. V tíme máme jasne nastavenú dynamiku, keďže sa veľmi dobre poznáme. Pevne verím, že to bude tak aj naďalej.
Spolu to ťaháte už dlhé roky, ako sa Peter zmenil ako športovec i človek?
Má už svoj vek a odpretekal si to najlepšie, no športovo každý starne. Dnes je to vyzretý človek a vyzretý pretekár, ktorý má pohľad na veľa vecí možno trochu iný ako ostatní. Som rád, že aktuálne robí to, čo ho baví, a to sú horské bicykle. Popritom zároveň pomáha slovenskej cyklistike ako takej.
Kde sa slovenská cyklistika nachádza v súčasnosti? Hovorí sa, že po Saganovi bude obrovská diera...
Situácia je pekná, ale aj na zaplakanie... V určitom bode dokonca na veľké zaplakanie. Musíme sa posunúť, napríklad v organizácii a nastavenom systéme ohľadom pretekov. Chýba nejaký bod a moment, kde by sa nastavili systémy, ktoré by pomohli organizátorom, ktorí vyvíjajú maximálnu snahu.
Organizovanosť menších pretekov, nie Okolo Slovenska, musí byť stopercentná, no u nás je to práve naopak. Čo sa týka vedenia mládeže, tak to je fajn, kadeti sú výkonní, v junioroch sa to už však začína strácať. No a od 23-ky nám to potom už začína odchádzať úplne. Presne to sa snažíme podchytiť my v našom tíme.
Dovolíte si hodnotiť prácu cyklistického zväzu?
Nechcem hodnotiť prácu druhých, lebo to je najľahšie. Každý musí vidieť, ako sa to u nás posunulo. Kde sme boli pred 20 rokmi a kde sme dnes. Ako sa dá rozpočet použiť možno ináč, alebo doň prispieť... Ľudia, ktorí sú vo zväze zodpovední, vedia veľmi dobre, či to má byť lepšie, alebo nie.
