Slovenskí fanúšikovia na MS počkali so zborovým skandovaním mena niektorého hráča až do tretieho zápasu. Skvelými zákrokmi ich k tomu vyprovokoval brankár Samuel Hlavaj (22). Veľkú radosť mal z toho aj jeho otec Martin, ktorého sme vyspovedali. O svojom synovi prezradil viacero zaujímavostí.
Naši hokejisti vyhrali nad USA 5:4 a boli ste pri tom priamo v dejisku. Ako vnímate tento cenný triumf?
Bral som to ako každý zápas. S tým, že nás však čakal ťažší súper. Myslím si, že chalani boli trénerom Ramsayom výborne pripravení, až na tú poslednú tretinu, ktorú trošku vypustili.
Ako ste prežívali synov výkon? Stal sa mužom zápasu a zneškodnil obrovské šance...
Odstupom času to už beriem tak, že synov výkon bol, nehovorím, že štandard, ale už to pre mňa nebolo také emočné, ako to bolo v začiatkoch jeho kariéry. Čím viac zápasov odchytáva, tak tie emočné stresy sú už menšie ako v začiatkoch.
Samozrejme, bol som však dosť nervózny. Hlavne za stavu 4:1, keď sme dostali dva rýchle góly. Vtedy som si povedal, že už to nevyzerá dobre. Našťastie to chalani zvládli. Určite mi teda búchalo srdce a bola tam aj husia koža.
Štadión niekoľkokrát skandoval meno vášho syna. Boli to pre vás veľké momenty?
Beriem to tak, že pred zápasom bolo päť miliónov fanúšikov negatívnych a po zápase pozitívnych. Čo si má potom človek o tom myslieť? Najskôr ľudia doma v tichosti frflú, koho tam ten tréner postavil, a potom sme radi, lebo vychytal to, čo mal.
Ťahalo to vášho syna vždy do hokejovej brány?
Začínal s futbalom. Od začiatku jeho športovej kariéry to bola vždy len brána. Či to bol hokej, alebo futbal, vždy chcel ísť do brány. Samo si túto pozíciu v rámci športu vybral sám.
Aké silné stránky, či už osobnostné, alebo športové, má z vášho pohľadu?
Najsilnejšou stránkou u neho určite je to, že je ťažký flegmatik. Nepripúšťa si veci, ktoré by dokázali športovca psychicky rozhodiť. Aj keď dostane lacný gól, tak to hodí za hlavu a nedokáže ho to rozčúliť. Ide ďalej. Je veľmi psychicky silný.
Zvyknete mu pred zápasmi niečo aj radiť?
Pred zápasom s Amerikou som mu povedal, že nech hodí za hlavu prípravný zápas, ktorý mali s USA v Bratislave a chlapci ho prehrali 6:2. Nech to hodí za hlavu, pretože nie každý je vždy stopercentný. Aj najlepší gólmani sveta majú zlé dni. Povedal som mu tiež, že dokáže zmeniť iba to, čo bude.
Samuel navonok pôsobí tichým a pokojným dojmom. Je taký aj v súkromí?
Hodnotil by som ho tak, že aj doma je taký. Svoje upokojenie vyhľadáva na rybačke. Chytá športovo a aj rybárči. Rybári sú v podstate tichí blázni a tam si chodí najčastejšie vyvetrať hlavu. Nehovorím, že je doma skúpy na slovo, ale neprejavuje obrovské emócie navonok. Nie je skrátka nervák.
Môžete prezradiť aj nejaké rituály, ktoré má váš syn?
- Jeho rituál, ktorý má, si môžete všimnúť pred zápasmi. Už si to všimli viacerí ľudia. Stačí ho sledovať a pozerať sa na to, čo robí pred zápasmi, keď príde na ľad a čo robí s fľašou na vodu.
Ako vnímate to, že pred začiatkom šampionátu s ním ako nedraftovaným podpísala zmluvu Minnesota Wild?
Úprimne sme očakávali, že ho nejaký z tímov NHL draftuje. Boli sme mierne sklamaní, no na druhej strane sme si povedali, že koľkokrát je lepšie ísť do NHL ako nedraftovaný hráč a vydobyť si svoje miesto. Vo všeobecnosti platí, že to, že som draftovaný, ešte nemusí nič znamenať. Mizivé percento chlapcov, ktorí boli draftovaní, sa aj presadili.
Kam to môže dotiahnuť?
Je to všetko v jeho rukách. S manželkou sme urobili všetko pre to, aby sa dostal tam, kde momentálne je. Odmalička sme mu dávali materiálnu aj finančnú podporu. Už teraz musí šliapať sám za seba a de facto aj za nás rodičov a rodinu.
Názor experta
Podľa Borisa Valábika (38) podali Slováci proti USA skvelý tímový výkon podporený Samom Hlavajom.
„Treba pochváliť aj trénera brankárov Jána Lašáka, ktorý Hlavaja na tento duel vybral, keďže Samo je jeho špecialista na zámorské tímy. Samozrejme, boli tam aj negatíva, hlavne za stavu 4:1, keď už hráči cítili víťazstvo a trochu sa ho zľakli. Vtedy začali cúvať, čo preťažilo nápor striel na Hlavaja,“ dodal.
