Na pôde Slovenského olympijského a športového múzea si priami aktéri ZOH 1994 v Lillehammeri zaspomínali na prvú olympijskú výpravu v ére samostatnosti.
Pozvanie prijali Alžbeta Havrančíková, Martina Jašicová, Mária Jasenčáková, Miroslav Šatan, Jerguš Bača, Július Šupler, Eduard Hartmann, Miroslav Marcinko, Ľubomír Sekeráš, Roman Kontšek a mnohí ďalší úspešní slovenskí športovci z 90. rokov.
"Vždy tvrdím, že Lillehammer boli najkrajšie zimné olympijské hry z tých, na ktorých som sa zúčastnila. V Calgary 1988 sme bývali v Canmore asi 100 km od olympijskej dediny, v Albertville 1992 sme tiež boli ďaleko od centra. V Lillehammeri sme si mohli pozrieť aj iné športy. Mohla som ísť fandiť hokejistom. Na každých ZOH som chcela byť čo najvyššie. Stále som dúfala, že skončím na miestach zaručujúcich neoficiálne olympijské body,“ uviedla bežkyňa na lyžiach Alžbeta Havrančíková pre olympic.sk. V Nórsku skončila ôsma v pretekoch na 15 km voľne a bola členkou siedmej štafety na 4x5 km.
Olympijskú atmosféru zažila už pred odchodom do Lillehammeru aj Mária Jasenčáková. Sánkarka štartovala prvýkrát na ZOH v Lake Placid 1980, potom aj v Sarajeve 1984 a po Lillehammeri aj v Nagane 1998. V olympijskom tobogane skončila pätnásta: "Škoda druhej jazdy. Brala by som, ak by sa škrtala. Tretia a štvrtá jazda boli z mojej strany veľmi dobré. Na celej olympiáde bolo v našej výprave cítiť veľkú hrdosť. Mohli sme ukázať, čo v nás je.“
Pred 30 rokmi sa začala úspešná éra slovenského biatlonu. O najlepšie individuálne umiestenie v Lillehammeri sa postarala biatlonistka Martina Jašicová. V individuálnych pretekoch na 15 km skončila na 6. mieste a získala pre Slovensko historicky prvý olympijský bod. "Pôvodne som chcela ísť v stopách Betky Havrančíkovej, ktorej generácia ma veľmi ovplyvnila. Ako 19-ročná som sa venovala atletike i behu na lyžiach. Potom som sa rozhodla využiť ponuku a prejsť k biatlonu. Bežecky som bola dobre pripravená a v predolympijskej sezóne som rýchlo vyletela hore," povedala Jašicová podľa oficiálnej webovej stránky Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV).
Hokejisti po remízach 4:4 so Švédskom a 3:3 s USA zdolali Talianov 10:4, Kanadu 3:1 a Francúzsko 6:2 a vyhrali základnú A-skupinu. Vo štvrťfinále však prehrali s Rusmi 2:3 po predĺžení. Po výhre 6:5 po predĺžení nad Nemeckom a prehre 1:7 s Českom obsadili v olympijskej premiére 6. miesto. "Spomíname si na pekné obdobie slovenského športu. Naše vystúpenie naštartovalo aj iné športy u nás, kolektívne i individuálne. Všetci v tíme i fanúšikovia cítili krivdu, že Slovensko muselo začínať z hokejového dna. Chodili nás povzbudzovať aj zástupcovia iných športov. Dodnes na tieto momenty spomínam,“ skonštatoval tréner vtedajšieho výberu Július Šupler.
Slováci svoju olympijskú púť začali už v auguste 1993 v kvalifikácii v Sheffielde. Nástupníctvo v hokeji získalo po rozdelení federácie Česko a Slovensko začínalo od nuly. Po rokoch toto rozhodnutie Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) rezonovalo opäť počas stretnutia výpravy z Lillehammeru."Hral som aj za federálnu reprezentáciu. Ak sa do nej chcel dostať Slovák, musel byť o niečo lepší ako Čech. Pre nás všetkých bola hrdosť reprezentovať samostatné Slovensko. Bolo to úžasné obdobie," uviedol obranca Jerguš Bača.
Neskorší kapitán reprezentácie Miroslav Šatan, terajší prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH), začal turnaj v Lillehammeri na striedačke. Tréneri preferovali hru na tri formácie a štvrtá presedela zápas na striedačke. "Ja som si počas úvodného duelu so Švédmi myslel, že to takto bude celý turnaj," priznal Šatan. Po prvej tretine ho tréner preradil do prvého útoku a už po 11 sekundách skóroval. Bol to prvý z deviatich jeho gólov na ZOH 1994 a bol najlepším strelcom na turnaji. V kanadskom bodovaní bol s deviatimi bodmi druhý za Žigmundom Pálffym.
Pilier zadných radov Miroslav Marcinko vyzdvihol silu kolektívu, ktorý sa zišiel na ZOH. Štvrťfinálová prehra s Ruskom po predĺžení podľa jeho slov všetkých bolela. V extra čase Peter Šťastný prestrelil v dobrej pozícii bránku a na opačnej strane sa presadil Alexander Vinogradov. "Peter nás v každom zápase motivoval, aby sme išli za víťazstvom. Každý duel nás posúval. Doteraz nás mrzí, že sme Rusom nedali rozhodujúci gól. Nevyšlo to. Po strele Petra sme videli puk už v bránke, napokon sme gól dostali my. Aj taký je hokej," zdôraznil Marcinko.
