V mladosti si vypočul, že z neho futbalista nikdy nebude. S rodičmi a bratom sa museli pre exekúciu z večera do rána vysťahovať z bytu. Nemal čo do úst a jednu horalku si rozdeľoval na sedem dní.
Aj takéto životné príbehy sprevádzali futbalistu Jána Ďuricu, ktorý sa však nevzdal a išiel za svojimi snami. Cestu za nimi opísal vo svojej autobiografii, ktorú pokrstil v utorok v Bratislave.
Svoju autobiografiu napísal so športovým redaktorom a komentátorom Marekom Arpášom. "Jana som oslovil vlani v decembri, keď som od neho chcel reakciu na štvrťfinálové dvojice MS. Dohodli sme sa pomerne rýchlo. Janko bol najskôr veľmi opatrný, nepoznal ma dobre. Ale postupne sa otváral a pochopil, že to je jeho príbeh. Futbalový fanúšik sa dozvie veci, o ktorých doteraz netušil," uviedol pre TASR autor knihy.
Ďurica si s Artmediou Petržalka zahral skupinovú fázu Ligy majstrov, zažil majstrovstvá sveta i Európy, pôsobil v Rusku či v Turecku. V slovenskej reprezentácii vytvoril legendárnu stopérsku dvojicu s Martinom Škrtelom. Ďurica v knihe rozpráva o vzťahoch so spoluhráčmi a trénermi, opisuje zákulisie slovenskej reprezentácie. A aj to, ako po skončení kariéry hľadal stratenú identitu.
Knihu dopĺňajú komentáre Martina Škrtela, Vladimíra Weissa staršieho, futbalového agenta Karola Csontóa a ďalších ľudí, ktorí sprevádzali jeho kariéru. "Janko je jedným z mojich futbalových synov. Trénoval som ho v Artmedii, Saturne i v reprezentácii, strávil so mnou veľkú časť mojej kariéry. Keby mal tréner desať hráčov ako on, môže si vyložiť nohy a oddychovať," uviedol Vladimír Weiss starší.
Knihu pokrstil trávou a pivom aj Škrtel: "V mladosti bol rád stredobodom pozornosti a tešil ho život futbalovej hviezdy. Na každý zraz prišiel na inom aute. S pribúdajúcimi rokmi sa upokojil, zmiernil nároky a už to nebol slovenský Beckham. Ani na ihrisku už nebol taký poplašený. Vedel som, že keď pôjde do súboja, tak z desiatich vyhrá deväť."
Pre bývalého slovenského reprezentanta bolo zlomovým obdobím v kariére úspešné účinkovanie petržalskej Artmedie v prestížnej Lige majstrov v sezóne 2005/06. Krátko po ňom sa upísal Saturnu moskovská oblasť, odkiaľ neskôr prestúpil do konkurenčného Lokomotivu Moskva, kde sa postupom času vypracoval na jedného z najlepších stopérov tamojšej súťaže.
Neskôr vyskúšal zahraničné angažmány aj mimo Ruska, a to v nemeckom Hannoveri, tureckom Trabzonspore či Dukle Praha. "Na konci kariéry som mal zdravotné problémy so srdcom. Nedohral som pre to ani jeden zápas, pichalo ma pri srdci. Bola to bolesť a bál som sa o život. Aj o tom sa dočítate v knihe," uzavrel Ďurica.
Úspešný futbalista ešte klubovú kariéru oficiálne neukončil, uvažuje o rozlúčkovom zápase.
