V národnom tíme pôsobí už 17 rokov, atakuje métu 125 reprezentačných zápasov, bol pri každej úspešnej kvalifikácii Slovenska, no súčasný postup je preňho aj tak mimoriadne špecifický. Reč je o Petrovi Pekaríkovi (37), ktorému sa stala organizátorská krajina EURO 2024 druhým domovom. V Nemecku žije už 13 rokov a dostal z neho v týchto dňoch množstvo gratulácií.
Ako ste prežívali postupový zápas s Islandom, ktorý ste kvôli trestu museli stráviť na tribúne?
- Na nej je hráč oveľa nervóznejší a prežíva to stokrát intenzívnejšie, ako by bol na ihrisku. Ale videl som na chalanoch, že sú v pohode a sú ochotní dať do duelu absolútne maximum. Postup však patrí aj našim fanúšikom, ktorí stáli pri nás a pomohli nám k nemu. Preto ma teší, že sme sa radovali doma.
Aké boli oslavy?
- Samozrejme, takýto úspech treba osláviť, čo sa nám aj v rámci možností podarilo. Zároveň sme si však uvedomovali, že bol pred nami ešte súboj v Bosne a Hercegovine, ktorý bol pre nás tiež dôležitý.
V Zenici ste už pred 10 rokmi hrali, keď sa rozbiehala úspešná éra trénera Jána Kozáka. Pamätáte si to?
- Veľmi dobre. Spomenuli sme si na to pri obede spolu s ďalšími pamätníkmi, ktorí už vtedy boli v tíme. Víťazný gól dal vtedy najmenej očakávaný strelec, keď sa dokonca ľavačkou z diaľky presadil Viktor Pečovský.
V bosnianskom výbere sú aj vaši dvaja kluboví spoluhráči Smail Prevljak a Haris Tabakovič. Gratulovali vám k postupu?
- Už pred zrazom mi povedali, že si postup zaslúžime. Oni sa už sústredia na marcovú baráž, kam sa prebojovali.
EURO sa bude konať v Nemecku, kde ste už dlhé roky ako doma. Dorazili odtiaľ gratulácie?
- Bolo ich neúrekom. V klube totiž dobre vedeli, že postup na šampionát do Nemecka by bol splnením môjho veľkého sna a cieľa. Gratulovali mi aj fanúšikovia a kamaráti.
Ste už nestor reprezentácie. Nechceme vás posielať do dôchodku, ale rozmýšľali ste už o tom, že by turnaj v Nemecku bol peknou bodkou za pôsobením v národnom tíme, alebo ešte rozmýšľate v dlhodobejšom horizonte?
- Nepremýšľam na dlhý čas dopredu, ja žijem prítomnosťou. Uvidíme, čo príde, v prvom rade sa však chcem na šampionát dostať.
Mužstvo v zlomových momentoch kvalifikácie ukázalo charakter a identitu. Súhlasíte?
- Určite áno. Pod trénerom Calzonom vieme, čo chceme ukázať na ihrisku, a naša hra má tvár. A neupúšťame od toho ani vtedy, keď je nepriaznivý stav.
