V pondelok mal meniny, no vraj o tom ani nevedel. Vyargumentoval to svojským bonmotom, že jeho meno predsa nie je v talianskom kalendári. Dodal, že k blahoželaniam od spoluhráčov by rád pridal vo štvrtok darček v podobe postupu na ME 2024.
Proti Islandu na to stačí aj remíza. Stanislav Lobotka (28) prišiel na zraz reprezentácie v dobrej nálade. Napriek domácej ligovej prehre Neapola s Empoli či nedávnemu bizarnému zraneniu, ktoré vydesilo futbalovú verejnosť pred finišom kvalifikácie.
Trenčiansky rodák nedohral zápas Ligy majstrov proti Unionu Berlín, keď dvadsať minút pred koncom opustil ihrisko. „Ľudia aspoň neriešili moju váhu, ale ruku. Som rád, že sme sa v tomto smere posunuli. Na takýto dôležitý zraz by som prišiel aj so zlomenou rukou,“ zareagoval so širokým úsmevom na obavy fanúšikov.
Dostal sa aj k vysvetleniu nepríjemnej situácie: „Protihráč mi skočil na ruku a zasiahol v nej nerv. Bolo to dosť bolestivé. Našťastie netrafil kosť, takže som bol po vyšetrení v poriadku a mohol som nastúpiť v ďalšom zápase.“
Pred štvrtkovým súbojom s Islandom na vypredanom Tehelnom poli zaznieva zo všetkých strán nutnosť zisku minimálne bodu k spečateniu postupu na budúcoročné majstrovstvá Európy v Nemecku. Lobotka cíti veľké očakávania fanúšikov, no nechce sa dostať pod zbytočný tlak. „Nie je to jednoduchá pozícia, aj keď nám stačí remíza. Máme kvalitu na to, aby sme to zvládli. Musíme pokračovať v doterajšej hre a nekalkulovať s tým, že na šampionát nás posúva aj bod. Potrebujeme byť aktívni a ísť do zápasu s úmyslom vyhrať ho.“
Slovenský stredopoliar má dostatok skúseností s ťažkými zápasmi. V Neapole patril vlani k pilierom tímu, ktorý získal po 33 rokoch majstrovský titul. V reprezentácii sa výstavba hry krúti tiež okolo neho. „Nie je ľahké pripraviť hlavu na takéto zápasy. Vždy, keď ide o niečo veľké, všetci naokolo vytvárajú tlak a berú ako samozrejmosť, že postúpime. Je to náročné na psychiku. Ja to vnímam tak, že idem robiť to, čo ma baví. Dám do toho maximum a uvidíme, ako to nakoniec dopadne.“
V Reykjavíku stáli pri Slovákoch všetci futbaloví svätí. Ak by boli Islanďania efektívnejší v koncovke, z nášho šťastného víťazstva 2:1 by nebolo nič. Tri body z ostrova gejzírov majú zatiaľ cenu zlata. „Je to veľmi nepríjemný súper. Aj Portugalčania sa s nimi dlho trápili. Jeho hráči dobre bránia, zhusťujú stred ihriska a hrajú na rýchle protiútoky. Musíme byť trpezliví a pozorní. Nemôžeme strácať ľahké lopty ako s Luxemburskom. Potrebujeme ich mať pod kontrolou, v pokoji kombinovať a hľadať medzery v ich defenzíve,“ ponúkol Lobotka recept vedúci k postupovým oslavám.
