Od tragickej smrti bývalého hokejistu a manažéra Dušana Pašeka ml. (†36) uplynuli už dva roky. Bola to správa, ktorá zasiahla celé Slovensko a obzvlášť zaskočila jeho najbližších vrátane Mateja Laníka. Ten priznal, že sa s jeho náhlym odchodom stále vyrovnáva.
Piaty november 2021 je deň, ktorý by najradšej vymazal z pamäti. Vtedy totiž celú Slovensko obletela správa, že manažér klubu Bratislava Capitals si siahol na to najvzácnejšie. „Úprimne, za ten čas nebol jeden deň, kedy by som si naňho nespomenul. Či už pri športe alebo iných záujmoch a aktivitách, ktoré sme mali spoločné. Samozrejme, v týchto dňoch, keď boli Dušičky a smutné výročia Dušanovho odchodu z tohto sveta, myslím naňho oveľa intenzívnejšie," prezradil Lánik otvorene v rozhovore pre Šport24.sk.
Pre tím z hlavného mesta to bolo obdobie ako z nočnej mory. Najskôr po kolapse na ľadovej ploche svet opustil útočník Boris Sádecký, a potom sa obesil jeden z najvyšších funkcionárov. „Dušan bral každého hráča ako svojho syna, ktorého doniesol do svojho milovaného klubu. Borisova smrť ho preto určite veľmi bolela, bola to preňho veľká strata. Či si však siahol na život naozaj kvôli tomu, sa už nikdy nedozvieme." odpovedal Dušanov najlepší kamarát, či si myslí, že pri jeho rozhodnutí zohrala úlohu smrť talentovaného útočníka.
To, čo sa dialo krátko pre tragickou udalosťou a čo behalo hlavou pred zásadným rozhodnutím niekdajšiemu extraligovému hokejistovi ostane navždy záhadou. Jeho najbližší však sčasti tušili, že niečo nie je v poriadku. „Už vo štvrtok poobede som dostal správu, že neprišiel na stretnutie s trénermi a kapitánom tímu, kde mali po informácii o smrti Borisa Sádeckého určiť ďalší postup. Okamžite som vedel, že sa niečo deje, nakoľko Dušan by na tak dôležité stretnutie nikdy nemeškal," opísal Lánik svoje bezprostredné pocity a pokračoval ďalej pre Šport24.sk: „Hneď som preto začal komunikovať s hráčmi a vôbec s každým, kto mohol tušiť, kde môže byť. Keď sa nám večer podarilo náhodou, vďaka jednej dievčine, nájsť jeho auto na Kolibe, ihneď sme tam vyrazili a Dušana celú noc hľadali. Žiaľ, neúspešne. Keď som sa potom ráno dozvedel tú tragickú správu, bolo to niečo strašné. Slovami ani neviem opísať, ako hrozne som sa cítil..."
