Veľmi blízko boli slovenskí reprezentanti v malom futbale k historickému úspechu, ktorým by bol boj o medaily na MS...
Svoje pôsobenie na turnaji v Spojených arabských emirátoch však zverenci Branislava Škorca ukončili vo štvrťfinále, keď prehrali s Maďarskom 0:1. Oporou tímu bol Martin Jurkemik, syn legendy slovenského futbalu.
Slováci sa tak so svetovým šampionátom rozlúčili v rovnakej fáze ako na predchádzajúcom turnaji v Austrálii. Teraz však boli bližšie k boju o cenné kovy, navyše im otvárala cestu aj situácia v pavúku. „Maďari aj Rumuni, ktorí by nás čakali v semifinále, boli hrateľní,“ povedal syn Ladislava Jurkemika.
O to viac je im podľa jeho slov ľúto, že nepostúpili do semifinále, keďže boli k tomu veľmi blízko a z futbalovej stránky na to mali. „Žiaľ, terén vo štvrťfinálovom stretnutí bol klzký a nemohli sme hrať našu hru. Navyše po jednej chybe sme dostali gól a Maďari žiadnu neurobili,“ pripojil s tým, že iba krôčik ich delil od boja o medaily: „Mňa to bude mrzieť ešte veľmi dlho. Síce sme v TOP 8 na svete, ale TOP 4 a prípadne medaila by boli oveľa lepšie. Štvrťfinále je fajn, znie to fajn, ale nie je to to pravé orechové.“
Jurkemik si pochvaľoval aj výbornú atmosféru v tíme. Nepokazilo ju ani to, že Miroslav Stoch, na ktorého sa sústredila veľká pozornosť, sa postupom turnaja ocitol len na tribúne. „Klobúk dole pred Miňom, že uznal, že toto je šport, kde keď neovládate signály, tak sa hrá ťažko. A môžete byť aj najlepší hráč na svete. Situáciu zobral s veľkou pokorou,“ povedal na adresu svojho spoluhráča. Spolu boli v minulosti aj v mládežníckych reprezentačných výberoch vo veľkom futbale.
Výkony hráčov sú o to obdivuhodnejšie, že sú amatéri a nehrali kvôli prémiám. „My to hráme pre radosť a hrdosť reprezentovať Slovensko. Je to na báze dobrovoľnosti,“ doplnil s tým, že domov sa vrátia až v pondelok ráno, keďže letenky sa kupovali tak, že by hrali až o medaily.
Rady otca
Martin sa spoliehal aj na rady svojho slávneho otca. Ladislav Jurkemik (70) má zlato (1976) i bronz (1980) z ME a zahral si aj na veľkých MS (1982). Pred 20 rokmi trénoval aj reprezentáciu. V súčasnosti je člen Siene slávy slovenského futbalu zástupcom trénerov vo výkonnom výbore SFZ. „Otec mi zagratuloval po každom vyhratom zápase. Dával mi aj cenné rady, čo by som mal zlepšiť. On bol vždy kritický a na mňa dvojnásobne,“ dodal s tým, že po vypadnutí vo štvrťfinále sa mu hneď neozval.
