Jeho vyholenú hlavu a pohľad na všetko odhodlaného bojovníka fanúšikovia Liverpoolu milovali! Prečo sa vlastne Martin Škrtel (38) po odchode z Ostrovov do Turecka rozhodol nechať si narásť vlasy a kto bol jeho najobávanejší súper? Po skončení kariéry otvorila futbalová legenda viaceré témy, ktoré boli dlhé roky tabu...
Máte obľúbeného spoluhráča, s ktorým sa vám najlepšie hralo?
Všade, kde som hral, som mal na spoluhráčov naozaj šťastie. Pohybujete sa v kolektíve, kde je asi 30 ľudí a vzťahy sa nebudujú ľahko. Často sú v mužstve hráči z rôznych krajín a bojujete o miesto... Musím však povedať, že ja som mal v tomto šťastie a vybrať len jedného by bolo zložité. Najdlhšie som pôsobil asi s Janom Ďuricom a aj sme si najviac rozumeli, či už na ihrisku, alebo aj mimo neho. Nemal som však nikoho, s kým by som si vyslovene nerozumel.
Proti ktorému útočníkovi ste nehrali rád?
Tým, že som vysoký, sa mi hralo vždy lepšie proti útočníkom, ktorí mali podobnú postavu ako ja. Oveľa ťažšie zasa proti tým menším a pohyblivejším. Na ihrisku mi robili väčšie problémy. Nepríjemný bol Sergio Agüero z tímu Manchester City a asi trikrát som hral aj proti Ronaldovi - a to bola extratrieda!
Na Ostrovoch ste boli známy svojou nahladko vyholenou hlavou. Prečo ste si potom nechali narásť vlasy?
Nebavilo ma starať sa o ne. Najjednoduchšie bolo mať oholenú hlavu. Sprevádzalo ma to celým pobytom v Anglicku. Bol to môj imidž aj vyjadrenie toho, na akom poste som a akým spôsobom som hral a vystupoval na ihrisku. Nechcem povedať, že to malo byť nejaké zastrašenie, ale k môjmu štýlu sa to hodilo. Keď som prišiel do Turecka, bola tam iná mentalita, počasie. Videl som, ako sa tam ľudia o seba starali. Vtedy som usúdil, že si ich nechám znovu narásť a ostalo mi to doteraz. Veľa fanúšikov najmä z Anglicka si myslí, že nie sú moje a že som si ich dal nastreliť. Zatiaľ si ich neplánujem znovu oholiť. Dnes sledujem každý deň, koľko mi ich vypadne a či sa mi už nerobí plešina. (smiech)
Ktorý tréner vás najviac ovplyvnil?
Určite môj otec, ktorý bol aj mojím prvým trénerom, a to nielen futbalovo, ale aj ľudsky. K futbalu ma priviedol. Nebyť jeho, tak ho možno vôbec nehrám. Keď som už začal hrať profesionálne, tak to bol tréner Rafael Benítez z Liverpoolu, ktorý si ma vyhliadol a dal mi šancu. Napriek tomu, že začiatok tam možno nebol taký, ako by sme si predstavovali, mi veril. Podržal ma a potom sa aj moja kariéra rozbehla správnym smerom.
Čo vám teraz robí v živote najväčšiu radosť?
Určite syn. Keď ho vidím rásť a pri jeho každodenných aktivitách a úspechoch, ktoré dosahuje. Hlavne keď viem, akým je človekom, ako sa z neho už formuje osobnosť. To, ako vníma život, svet a ostatných, ma veľmi teší.
