Naša úspešná vodná slalomárka Eliška Mintálová (24) sa prišla popýšiť striebornou medailou z majstrovstiev sveta v disciplíne K1 svojmu zamestnávateľovi do Banskej Bystrice.
Je totiž členkou VŠC Dukla a práve v meste pod Urpínom je sídlo tohto armádneho centra. Eliška žiarila šťastím, ale na oslavy času doma nebolo. Už v stredu odchádza na posledné preteky Svetového pohára, ktoré budú 6. - 10. októbra v Paríži, kde sa koná na budúci rok olympiáda. No a tá bude jej druhá v kariére, keďže vedno so striebrom získala v Londýne aj olympijskú miestenku.
„Chcem si zvyknúť na olympijský kanál v Paríži, dostatočne tam natrénovať, preto tam ideme s predstihom. Potrebujem si načítať vodu, kde mám ako reagovať, najazdiť si každú vlnu, aby som nebola prekvapená. Samotné preteky v Paríži pôjdem naplno s cieľom užiť si to,“ prezradila nám Mintálová a vyjadrila sa aj k svojej najväčšej austrálskej rivalke Jessice Foxovej: „Mám pocit, že ona, už keď sa narodila, sadla do kajaka. Má úspešných rodičov, ktorí ju viedli týmto smerom. V 18 rokoch bola na olympiáde a získala bronz. Je to fenomenálna športovkyňa. Môžeme ju porovnať k Shiffrinovej v lyžovaní, ale ak pôjdem svoju dobrú jazdu, tak ju dokážem poraziť, čo som už dokázala.“
Eliška začala s vodným slalomom v Žiline ako jedenásťročná. Priviedla ju k nemu spolužiačka na základnej škole, s ktorou sa priatelila, keďže bývali na jednej ulici. „Bola to náhoda. Kamarátka ma zobrala na tréning, keď sme išli spolu na bicykli. Nemala som ani oblečenie, ani mama nevedela, že som tam išla. Vyskúšala som si tento šport a hneď ma aj chytil,“ spomína na svoje začiatky dnes už naša úspešná vodná slalomárka, ktorá tomuto športu obetuje takmer všetok čas: „Mám málo voľného času. Keď netrénujem, tak študujem. Ak už mám nejaký voľný čas, tak ho rada trávim na horách. Na horách nájdem pokoj v duši. Takisto ma naladí počúvanie dobrej hudby. Som multižánrová a aj pred pretekmi počúvam hudbu, to ma upokojí.“
Eliška Mintálová nemá talizman, ale predsa len existuje niečo, bez čoho sa nezaobíde. „Keď chodím spávať, tak spím s tromi vankúšmi. Jeden stískam, druhý mám pod hlavou a ďalší na druhej ruke. Beriem si vždy dva malé vankúšiky. Neviem, či je to zrovna talizman, ale všade, kam idem, musím mať tieto vankúše, inak by som bola nervózna,“ zasmiala sa nad týmto zvykom.
Naša kajakárka má už takmer šesť rokov partnera, s ktorým aj býva. Raz navarí on jej, raz ona jemu. „Domáca strava je vždy najlepšia, mám rada skôr nezdravšie jedlá, ako sú burger, steak, ale i naše slovenské, napríklad segedínsky guláš. Chodím naň k mamine, ale ostatné jedlá viem navariť,“ priznala Eliška.
