Napriek tomu, že šprintérka Kristina Cimanovská (26) na skončených majstrovstvách sveta v atletike v Budapešti reprezentovala svoju novú domovinu Poľsko, kúskom srdca sa stále "obzerala" za rodným Bieloruskom.
Ako referuje web sportowefakty.wp.pl, jej blízki v Bielorusku ju však nemohli sledovať, pretože tamojšia televízia zámerne neinformovala o jej výkonoch. "Moja rodina mi povedala, že v televízii ukazovali všetky kvalifikačné rozbehy okrem môjho. Moji príbuzní preto ani nevedeli, či som sa dostala do semifinále. Ale to ma neprekvapuje. Už dávno viem, čo sa o mne hovorilo v médiách. Sama som to nečítala, povedala mi to len mama,“ uviedla 26-ročná Cimanovská.
Tá na predvlaňajších OH v Tokiu podrobila kritike vedenie bieloruskej výpravy, ktoré ju bez jej vedomia prihlásilo ako členku štafety na 4x400 m. Po uvedenej kritike ju Bielorusi odhlásili z ďalšieho diania v Tokiu a oznámili jej, aby si zbalila kufre a odcestovala domov. Na ceste ju mali "sprevádzať" dvaja členovia bieloruskej výpravy - Artur Šimak a Jurij Majševič.
Bieloruske sa však na letisku podarilo zalarmovať políciu s tým, že odchod z Tokia sa deje proti jej vôli. Veci potom nabrali rýchly spád. Noc strávila športovkyňa v letiskovom hoteli, neskôr zamierila na poľské veľvyslanectvo a o dva dni neskôr cez Viedeň priletela na základe humanitárneho víza do Varšavy. A tam zotrvala v spoločnosti svojho manžela doteraz, pričom tvrdí, že sa tam cíti v bezpečí.
Vo farbách Poľska dosiahla Cimanovská najväčší úspech v kariére, keď v štafete na 4x100 metrov skončila na 5. mieste. V Budapešti sa predstavila aj na stovke a dvojstovke. V poslednej spomenutej disciplíne takmer prekonala bieloruský národný rekord. "Moja babka o tom sníva. Sama robila atletiku a ja som jej sľúbila, že sa mi to podarí. Samozrejme, pre Bielorusko by to nebol oficiálny rekord, ale babke by to stačilo,“ dodala Cimanovská.
Tvrdí, že sa o nej v Bielorusku popísalo mnoho neprávd, dokonca i to, že už ukončila kariéru. "Mojej mame vyvolávajú ľudia a pýtajú sa, či je to pravda. Chápem, že je to všetko premyslené. Ľudia si to dokážu overiť sami, ale sú aj hlupáci, ktorí to čítajú a hneď tomu uveria. Viete, ako ma v Bielorusku nazvali? Ako bežkyňu bez mozgu. Úprimne, je mi jedno, čo o mne píšu. Záleží mi akurát na mojej rodine,“ zakončila Cimanovská, ktorá svojich rodičov nevidela už viac ako dva roky. Napriek tomu dúfa, že sa raz do Bieloruska bude môcť vrátiť, keď to pre ňu bude bezpečné.
