Ponuka, aká sa neodmieta! Bývalému aktívnemu futbalistovi Petrovi Čögleyovi (34) sa zmenil život po tom, ako mu v novembri zavolal kamarát a tréner Martin Ševela (47), ktorý pôsobil v Saudskej Arábii v klube Al-Adalah.
Čögleyovi ponúkol v novembri príležitosť pripojiť sa k jeho realizačnému tímu, čo samozrejme nemohlo dopadnúť inak, ako dohodou. V rozhovore pre Nový Čas Čögley opísal, ako veľmi odlišný je arabský svet od toho nášho.
Máte za sebou prvú sezónu na Blízkom východe, ako veľmi tam majú vôbec ľudia radi futbal?
V Saudskej Arábii je momentálne veľký futbalový boom. Všetko sa to začalo príchodom Cristiana Ronalda. Ten akoby podpísal zmluvu nie len s klubom Al-Nassr, ale aj celou krajinou. Futbalová infraštruktúra i podmienky v kluboch sú na TOP úrovni, aj v porovnaní s najlepšími súťažami v Európe.
Opíšte teda, aké sú tam podmienky...
Niektoré kluby majú aj desať ihrísk. My sme mali k dispozícii tri... Tým, že je záujem dostať v krajine futbal na výslnie, sú pripravené aj skvelé podmienky. Myslím, že za chvíľu tam bude veľa hráčov chcieť hrávať a budú sa tam vyslovene pýtať. V Saudskej Arábii majú hráči všetko - výborných lekárov, fyzioterapeutov či starostlivosť o seba. Nehovoriac o štadiónoch či ľuďoch, všetko je to výborné.
Dá sa teda povedať, že futbal je v Saudskej Arábii TOP šport?
Momentálne určite áno, ale že úplne. Mesto, kde som ja, má okolo 300 až 400-tisíc obyvateľov. Na futbal chodí stále 15, 16 či 17-tisíc fanúšikov. Rozpočtovo je to taktiež výborné.
Čo sa týka životného štýlu, tak to je v arabskom svete asi zmena...
Samozrejme, hlavne žiadny alkohol. My sme tam v podstate hostia a musíme dodržiavať pravidlá, vzhľadom na to, že je tam iná kultúra a iná mentalita. Sú tam nejaké mantinely a medzi nimi sa musíte pohybovať.
Je ťažké sa prispôsobiť?
Nie je to ťažké, záleží však na tom, aký ste človek. Poznám aj takých ľudí, čo by to nedali. Ja som vedel, do čoho idem, keď mi Maťo Ševela zavolal. Je tam krásny život, aj keď trochu opačný, pretože sa žije hlavne v noci. Cez deň sa vstáva na obed a spať chodíte okolo tretej-štvrtej v noci.
To sa odrazí asi aj na tréningoch...
Trénovať dvojfázovo sa nedá, lebo chalani a aj tréneri by vonku zhoreli. Večer od ôsmej to už však ide. Úplne bežne sa stáva, že trénujeme trebárs o desiatej večer.
Ako to bolo napríklad cez ramadán?
Keď bol ramadán, tak sme už dupľom museli trénovať až o desiatej. Tým, že cez deň nemohli jesť a ani piť, sme počkali na to, aby sa hráči mohli v kľude najesť, napiť a išlo sa makať.
