Žiari šťastím! Slovenská tenistka Renáta Jamrichová (16) hodnotí účasť v semifinále juniorskej dvojhry i štvorhry na grandslamovom Wimbledone veľmi pozitívne. Vďaka tomu sa v rebríčku ITF v singli posunula z piateho na tretie miesto. Vo dvojhre nestačila na druhú nasadenú Američanku Clervie Ngounoueovú 0:6, 3:6, ktorá nakoniec získala titul.
Účasť v semifinále bol pre Jamrichovú najlepší singlový výsledok na turnajoch veľkej štvorky. Nerodil sa však ľahko, pretože šikovná tínedžerka z Trnavy musela pred Wimbledonom riešiť aj náročné školské povinnosti.
Úspechy sa vám pekne hromadia, asi vo vašom vývoji ide všetko podľa plánu...
Určite áno! Aj tenisovo, aj mentálne som sa veľmi posunula. Úprimne, wimbledonské semifinále sa mi ťažko hodnotí, keďže som ešte trochu sklamaná. Boli to však úžasné tri týždne v Londýne, kde som ukázala svoju kvalitu.
Wimbledon, to sú hlavne jahody so šľahačkou...
Mám radšej jahody bez šľahačky, to som si dávala pravidelne.
Mnohými ste označovaná za náš najväčší tenisový talent súčasnosti...
Na jednej strane je to pekné a hladí to srdce, ale na druhej strane už cítim tak trochu tlak i stres pred tým, ako nastúpim na veľké zápasy. Viem, že sa na mňa niektorí ľudia už trochu aj spoliehajú. Nechcem to preháňať, ale v kútiku duše to cítim. Treba s tým pracovať.
Je práve tréner Ján Matúš ten, kto vás dokáže v ťažkých chvíľach upokojiť?
Sme spolu skoro 8 rokov. Je pre mňa viac ako tréner, je to hlavne kamarát. Porozprávam sa s ním o veciach, o ktorých sa nemôžem s nikým iným. Vyriešime potom veľa vecí a dokáže ma v správny čas povzbudiť.
Už ste si stihli kúpiť za zarobené peniaze niečo, po čom túžite? Kabelky v štýle Dominiky Cibulkovej...
Zatiaľ stále nie. Peniaze sú na účte, resp. v obálke u mňa v izbe. Nemám nič také, o čom by som snívala, takže si na to počkám. Kabelky, ako má Dominika Cibulková, nie sú zrovna môj štýl. (smiech)
Vidím, že aj strojček zo zubov išiel už dole...
To bol pre mňa veľký highlight tohto roka! (smiech) Na kurte sa teraz určite oveľa viac usmievam. (úsmev)
Máte iba 16 rokov, riešili ste pred Wimbledonom aj školu?
Musela som dokončiť prvý rok strednej školy. Navyše som prestupovala, takže som robila celý ročník. Ale spravila som to, takže vo Wimbledone som bola odľahčená. Nikdy som nebola zlou žiačkou, vždy som bola jednotkárka. Najväčší problém je časová tieseň, ale škola ma baví. Chcem ju dokončiť.
Čaká vás v lete aj trochu oddych? Budete trebárs toto wimbledonské ťaženie oslavovať?
To sa ešte uvidí, ale chcela by som možno aj nejakú dovolenku. Som teraz ešte akoby trošku sklamaná, lebo som neuspela v semifinále, ale myslím, že eventuálne to aj oslávim ako úspech. Asi by si to zaslúžilo.
