Olomoucký vrchný súd dnes potvrdil bývalému hokejovému reprezentantovi Romanovi Čechmánkovi (52) trojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na päť rokov za podvod.
Toho sa podľa rozsudku súdu dopustil počas svojho podnikania pred desiatimi rokmi, požičiaval si peniaze a objednával služby, hoci vedel, že svoje záväzky nebude už schopný v tom čase splatiť.
Bývalý hokejový brankár vinu odmietal, jeho odvolanie však súd zamietol a rozhodnutie je tak po päťročnom súdnom procese právoplatné. V kauze padli tri oslobodzujúce verdikty, vrchný súd vždy prípad vrátil krajskému súdu.
Olympijský víťaz z Nagana a trojnásobný majster sveta, ktorý dnes pracuje ako šéftréner mládeže HC Uherské Hradište, si podľa rozsudku požičiaval peniaze a objednával práce od marca 2013 u 16 poškodených, hoci jeho ťažisková finančná situácia mu tieto záväzky nedovoľovala plniť, čo však dodávateľom zatajil.
Päťdesiatdvaročný Čechmánek podľa súdu spôsobil škodu vyše 7,2 milióna korún. Prípad súvisí predovšetkým so stavbou minipivovaru v Zlíne a prestavbou bytového domu v Holešove. Na základe zmlúv odoberal služby, stavebný materiál a bytové alebo reštauračné vybavenie. Na podnikanie si Čechmánek požičiaval peniaze od známych, ale mal aj úvery v bánkách. Jeho dlhy dosiahli desiatky miliónov korún.
Minipivovar s reštauráciou v Zlíne po roku fungovania zatvoril, prestavbu domu v Holešove nedokončil. Kúpil aj bývalý domov dôchodcov v Prostějove, investoval do developerského projektu v Chorvátsku, vlastnil byty v Zlíne a Čeladnej. Od roku 2013 sa ocitol v konkurze, o rok neskôr vyhlásil súd konkurz na jeho majetok. Na súde dnes Roman Čechmánek uviedol, že je nemajetný a býva v prenajatom byte, konkurzné konanie sa doteraz neskončilo.
Prípad sa ťahá sedem rokov a to od mája 2016, keď bol Čechmánek obvinený. Prvý oslobodzujúci rozsudok padol na krajskom súde v roku 2018, po vrátení prípadu vrchným súdom ho ten istý súd oslobodil znovu v roku 2019 a opäť v roku 2020. Prípad bol nakoniec pridelený inému senátu krajského súdu, ktorý ho vlani v apríli uznal v časti obžaloby vinným.
Súdy sa preli o to, či bol naplnený znak subjektívnej stránky trestného činu, teda či bol obžalovaný zrozumený s tým, že peniaze nemôže splatiť. Podľa právneho názoru vrchného súdu Čechmánek minimálne od marca 2013 nemal voľné peniaze, z ktorých by mohol hradiť svoje záväzky, čo však dodávateľom zatajil. V prípade zmlúv a objednávok uzavretých pred marcom 2013 preto krajský súd Čechmánka obžaloby oslobodil, v prípade neskorších ho uznal vinným.